LEVICE. Venuje sa fotografovaniu a svoju záľubu už poníma aj profesionálne. Levičanka Zuzana Pustaiová zostavila z autorských fotografií netradičnú knihu, ktorá vyjde aj v špeciálnej zberateľskej edícii. Unikátna je tiež svojím formátom, ktorý sa spája s detstvom.

Napriek mladému veku sa môže pochváliť viacerými autorskými aj spoločnými výstavami doma a v zahraničí. Viac o autorke a jej aktivitách prinášame v nasledujúcom rozhovore.
Pri pojme leporelo sa mnohým vybaví detstvo. Vtedy väčšina z nás držala v rukách svoju prvú knižku. Prečo ste si pre svoju knižnú prvotinu zvolili práve formu leporela?
Myslím, že každý fotografický projekt si vyžaduje špecifický prístup pri tvorbe knihy. Tak to bolo aj v tomto prípade. Pôvodná myšlienka bola vytvoriť obyčajné leporelo, kde budú fotografie usporiadané v presne stanovenom poradí.
Neskôr mi však tento jednoduchý princíp prestal stačiť a uvažovala som nad tým, ako vytvoriť niečo iné, jedinečné, čo tu ešte bolo a zároveň by to podporilo aj myšlienku projektu.
Toto „leporelo” má v sebe ukryté ďalšie strany, a tak čitateľ môže do istej miery vytvárať vždy nové sekvencie a môže objaviť niečo, čo pri predošlom listovaní neobjavil.
V článku sa dočítate aj:
* Prečo si Zuzana Pustaiová pamätá verše z knižky Môj macík?
* Ako dlho pripravovali fotografie do leporela a prečo nemá začiatok a ani koniec.
* Aká bola jej cesta k fotografovaniu? Ktoré učiteľky a učiteľa z Levíc si pamätá a spomína si na nich v dobrom dodnes?
* Kde mohli vidieť jej tvorbu a na ktoré prezentácie je Levičanka hrdá.
* Aký je vzťah profesionálnej fotografky k selfie fotkám na sociálnych sieťach?
* Leporelo je v štádiu prototypu. Z knižných výtlačkov bude necelý tucet určených aj pre zberateľov.
Vôbec nevadí, ak knihu už