Toto ochorenie, či chceme, či nie zasahuje do fungovania a „zdravia“ viacerých orgánov ako sú: mozog, srdce, cievy, obličky, pečeň, nervová sústava či napríklad oči. V praxi to znamená, že diabetickí pacienti mávajú problém napríklad so zvýšenými hodnotami pečeňových testov, tukov, cholesterolu pri potvrdenej tzv. stukovatenej pečeni. Trápia ich bolesti, pálenie, mravenčenie, necitlivosť nôh ako prejav poškodenia nervov cukrovkou – diabetickej polyneuropatie a mnoho ďalších ťažkostí.
V najhoršom prípade komplikácie cukrovky predbehnú samotnú diagnózu: u pacienta, ktorý dostal „porážku“, infarkt srdca, náhle oslepol, „infarkt nôh“ sa komplikácie zistia v rámci odberov. Pacient má zvýšenú hladinu cukru v krvi (glykémiu), v takomto prípade to pre lekára znamená, že cievy v tele pacienta sú už značne poškodené a hrozí mu riziko opakovania kardiovaskulárnych príhod. Najnebezpečnejšie na cukrovke je, že „nebolí“. Keď už má pacient príznaky alebo prekoná infarkt či porážku, proces poškodenia ciev a orgánov je už rozbehnutý, ako vlak, ktorý nebolo možné doteraz až tak rýchlo zastaviť alebo aspoň spomaliť a predísť zhoršeniu, respektíve zabrániť úmrtiu pacienta.
Vďaka súčasnému pokroku vývoja nových liekov na cukrovku = antidiabetík, dokážeme pacientovi do značnej miery pomôcť, ovplyvniť zdravie ciev, spomaliť obličkové ochorenie, predísť cievnej mozgovej príhode, infarktu, zlyhaniu srdca, a to bez prítomnosti hypoglykémií (nízkeho cukru), čo býva častá komplikácia pri inzulínoterapii. Toto všetko dokážu dve skupiny antidiabetík tzv. GLP-1 analógy, a SGLT2 inhibítory. GLP-1 analógy sú látky, ktoré akoby nahrádzajú pokles hormónov – inkretínov v ľudskom tele (ich pokles sa spája s jednou z príčin vývoja cukrovky 2. typu). Ide o hormóny, ktoré ovplyvňujú trávenie, zvyšujú účinnosť inzulínu. GLP-1 analógy dokážu spomaliť proces aterosklerózy (zanášanie ciev, ktoré cukrovka urýchľuje), v závislosti od molekuly majú v štúdiách potvrdenú primárnu (predísť vzniku kardiovaskulárneho ochorenia) a sekundárnu prevenciu (predísť zopakovaniu príhody, napr. infarkt srdca). Redukujú telesnú hmotnosť, ktorá predstavuje veľmi vysoké riziko (tuková bunka produkuje hormóny, ktoré negatívne ovplyvňujú pôsobenie inzulínu, zvýšenie zápalu v tele). SGLT2 inhibítory pôsobia v obličkách a zabraňujú vstrebávaniu glukózy naspäť do krvného riečiska – pacient „močí krv“. Táto skupina liekov, v závislosti od molekuly priaznivo ovplyvňuje krvný tlak, opuchy nôh, chronické srdcové zlyhávanie, významne znižuje riziko hospitalizácie z dôvodu kardiovaskulárnych ochorení.
Liečba spomenutými skupinami antidiabetík sa týka diabetikov 2. typu, ktorí musia splniť určité kritériá. Nie je možné ich dať paušálne každému. Mali by byť zaradené do liečby v druhej línií ihneď po molekule metformín, ktorá pretrváva v súčasnosti ako prvá liečba cukrovky. Čím skôr sa zaradia do liečby spomenuté lieky, tým skôr z nich pacient profituje, čo sa prejaví vo výrazne nižšom poškodení ciev, a teda aj redukcii kardiovaskulárnych ochorení a príhod.
Keď už má pacient vyčerpanú vlastnú sekréciu inzulínu po dlhoročnom trvaní diabetu 2. typu alebo trpí diabetom 1. typu (jediná liečba je aplikácia inzulínu), tak sa pristupuje k liečbe inzulínom. V súčasnosti došlo k výraznému pokroku aj v rámci liečby inzulínovými pumpami. Dnešné modely sú plne inteligentné, nielenže dokážu zastaviť podávanie inzulínu, aby pacient nezbehol do hypoglykémie, ale vedia upravovať aj vysoké glykémie, a udržiavať hodnoty glykémií ako u zdravého človeka.
Liečba cukrovky pokračuje dopredu míľovými krokmi a začína byť cieľom v rámci nej nielen uspokojivá hodnota „cukru“, ale aj zabránenie vzniku, resp. oddialenie a spomalenie rozvoja komplikácií. Ako jeden z limitov liečby vnímam, že aplikácia niektorých antidiabetík, a najmä inzulínu je formou injekčného podania, z čoho má veľa pacientov strach. Verím, že sa dostaneme do éry, keď sa cukrovka stane vyliečiteľným ochorením a inzulín bude dostupný v tabletkovej forme. Nič nie je nemožné!
MUDr. Anna Vargová
