Nadváha a obezita presiahla 50% dospelej populácie a vekom toto číslo narastá. Napríklad v roku 2014, na Slovensku až 68.196 obyvateľov, vo veku 45-64 rokov, spadala do kategórie nadváha/obezita.
Tučnota patrí v mnohých rozvinutých krajinách sveta medzi najčastejšie sa vyskytujúce choroby. Kritéria na stanovenie ideálnej hmotnosti nie sú celkom jednotné, najčastejšie používaný ukazovateľ v našich podmienkach je BMI /body mass index/ teda kg/m2 výšky. Norma BMI je 20-25, nadváha nad 25, obezita nad 30. Obezita je príčinou mnohých tzv. civilizačných ochorení a preto je boj proti nej aj prevenciou pred týmito chorobami. Rizikové faktory pre vznik obezity sú buď neovplyvniteľné, ako napríklad vek, genetika alebo ovplyvniteľné, medzi ktoré patrí vplyv vonkajšieho prostredia. Aký je podieľ genetiky a aký vonkajšieho prostredia resp. nášho správania v ňom, nie je úplne jasné a je to veľmi individuálne. Na koniec tohto krátkeho úvodu jedna definícia obezity, ktorá sa mi zdá trefná: „Obezita je neschopnosť adaptovať sa na nadbytok v prostredí.“
Čo sa týka cukrovky, existujú dva hlavné typy diabetu: l. typ - príčinou je zlyhanie inzulín produkujúcich buniek pankreasu. Tento typ nesúvisí s nadváhou či príjmom sacharidov. Život pacienta závisí od podávania inzulínu. Druhý typ cukrovky je komplexnejší, závislý na genetike, od narastajúceho veku, etnicite a hlavne tiež na vonkajších podmienkach, podobne ako obezita. Otázka znie: Môže nadmerný príjem cukru spôsobiť cukrovku? Áno a to cestou navyšovania hmotnosti - o tom existujú silné dôkazy. Pravidelné pitie sladených nápojov spôsobuje nárast hmotnosti a následne obezitu vysokým kalorickým príjmom a pritom tieto nápoje nedávajú pocit sýtosti. Je to nebezpečné aj u detí.
Aká je teda rada čo sa týka prevencie cukrovky?
Bolo by jednoduché zbaviť sa len návykov na sladené nápoje, aj keď v mojej praxi sa táto skúsenosť mnohokrát potvrdila. Cukor sa totiž nenachádza len v nápojoch ale v množstve priemyselných potravín. Je na nás kontrolovať si etikety, viest' si zápisky príjmu kalórií, počítať množstvá vstupujúcich polysacharidov a hlavne jednoduchých cukrov a energie vôbec. Naša hmotnosť je závislá od príjmu celkovej energie a od výdaja energie pri životných aktivitách. Aktívny životný štýl sa teda stáva rovnako dôležitým faktorom na udržanie „zdravej“ hmotnosti ako racionálna strava.
Akú energiu potrebujeme?
V podmienkach úplného pokoja / bazálna látková premena/ ide asi o 6300-7300 Id/d, pracovná zložka predstavuje príjem energie na vykonávanie fyzickej a psychickej práce. Ľahká práca 2000-4000 kJ/d, stredne ťažká práca 6000-12000 kJ/d, ťažká práca 13000-20000 kJ/d. Pre tých, čo uprednostňujú kcal: 1 kcal = 4.2 Id. Na udržanie dobrej výkonnosti je dôležité aby bola energetická bilancia vyrovnaná, príjem energie potravou a výdaj prácou v rovnováhe. Takže najesť sa môžeme, ale prijatú energiu vydať musíme, inak prijímame riziko obezity a následne cukrovky 2. typu a ďalších ťažkostí. Potreba energie sa po 50. roku života má znižovať o 5-10% a po 60. roku o 10% na každé ďalšie decénium a nie naopak, ako to často býva.
A namiesto záveru české príslovie: „Jesť do polosýta, piť do polopita.“ Nezabúdať, že chôdza je najprirodzenejšia forma pohybu a to v každom počasí. Obetujme pohybu denne jednu hodinu 5x týždenne, ideálne 7x týždenne.
MUDr. Peter Farkaš
