VEĽKÉ KOZMÁLOVCE. Narušená migrácia rýb patrí medzi kľúčové problémy ochrany prírody v oblasti vodných tokov.
Pocit infarktu, bolesti žlčníka či obličiek? Predpovedať môžu závažné infekčné ochorenie Čítajte Nový Vodný plán Slovenska na roky 2022 až 2027 z dielne ministerstva životného prostredia, ktorý schválila vláda 11. mája, identifikuje na slovenských riekach 1450 migračných bariér brániacich voľnej migrácii rýb.
Problematiku narušenej migrácie rýb, ako aj potrebu spriechodňovania našich riek si pripomíname 21. mája pri príležitosti Svetového dňa migrácie rýb.
Prerušením pozdĺžnej kontinuity objektami na tokoch prichádzame o populácie rýb, ktoré v minulosti boli typické pre naše rieky.
V povodí Popradu a Dunajca napríklad bežne tiahli losos a pstruh morský a hore Dunajom zase najväčšie sladkovodné ryby sveta – vyzy. S migráciou majú problém aj ďalšie druhy rýb, ktoré žijú výlučne v sladkovodnom prostredí, ako napríklad podustvy, mreny, či jalce.
Rybám chcú uvoľniť cestu
“Rybovody sú environmentálne stavby, ktoré umožňujú každoročnú protiprúdovú neresovú migráciu sťahovavých druhov rýb na neresiská vo vyšších úsekoch toku, odkiaľ sa po rozmnožení opäť vracajú späť dole tokom.
„
Podľa štátneho tajomníka Michala Kiču nedávno schválený Vodný plán Slovenska označuje na našom území aktuálne 288 priechodných vodných stavieb, pričom rezort plánuje spriechodniť ďalších vyše 200 migračných bariér.
„Zdravé rieky patria k základným kľúčom na udržanie svetovej biodiverzity. Každé funkčné spriechodnenie priečnej bariéry má veľký prínos nielen z hľadiska ochrany prírody, ale aj rybárstva a trvalo udržateľného využívania vodných tokov,“ podčiarkol. Dodal, že ambícia obnovenia priechodnosti vodných tokov Slovenska je zakotvená aj v pripravovanej novej Koncepcii vodnej politiky do roku 2030.
Na Hrone proti prúdu
Jednou z možností, ako obnoviť migračnú priechodnosť toku, najmä ak nie je možné odstrániť migračnú bariéru, je budovanie priechodov či rybovodov pre ryby, mihule a ďalšie vodné živočíchy.
