VEĽKÉ KOZMÁLOVCE. V obecnom parku odhalili pamätník venovaný dvanástim obetiam komunistického režimu.

Tohto morálneho zadosťučinenia sa už nedožil žiaden politický väzeň, na slávnosti sa zúčastnili aspoň ich potomkovia.
Nový pamätný deň
Pred mesiacom, 24. júna, sme si pripomínali Deň pamiatky obetí komunistického režimu, ktorý je už druhý rok pamätným dňom Slovenskej republiky. Hoci už uplynulo viac ako 30 rokov od pádu tohto nedemokratického režimu, dodnes sme sa s jeho neblahým dedičstvom úplne nevyrovnali. Obdobie rokov 1948 – 1989 je často jednostranne prezentované ako epocha budovateľského entuziazmu, snahy o modernizáciu a sociálnych istôt. V skutočnosti však malo aj svoju odvrátenú tvár v podobe brutálnych perzekúcií. Ostalo po nich mnoho obetí, ktorých mená postupne upadajú do zabudnutia. Pritom v tomto období odsúdili a uväznili na Slovensku z politických dôvodov vyše 70-tisíc osôb. Mnohí sa už z väzenia domov nikdy nevrátili. Neoprávnené rozsudky smrti vykonal režim nad piatimi desiatkami ľudí, nútenými prácami prešlo viac ako 13-tisíc občanov a v internácii skončilo takmer 5-tisíc rehoľníčok a rehoľníkov.
Prišli potomkovia politických väzňov
Vo Veľkých Kozmálovciach sa rozhodli postaviť pamätník, ktorým by si pripomenuli obyvateľov a rodákov nespravodlivo prenasledovaných komunistickým režimom. Iniciátorom myšlienky bol predseda občianskeho združenie Rodáci Veľké Kozmálovce Branislav Kinčok, ktorý je vedeckým pracovníkom Centra výskumu obdobia neslobody Ústavu pamäti národa a tejto problematike sa venuje dlhodobo.

Na zhotovení skromného pamätníka sa podieľali zástupcovia obce Veľké Kozmálovce - starosta Tomáš Báťa a poslanec obecného zastupiteľstva Jaroslav Kamodi, ktorý je aj autorom jeho vizuálu. Miestna firma podporila projekt finančne, materiálne a jej zamestnanci Peter Paulík a Milan Graus vytvorili jeho konečnú podobu.
Pamätník v obecnom parku odhalili 3. júla v rámci osláv Dňa obce a v roku, kedy si obec Veľké Kozmálovce pripomína 700. výročia svojej prvej písomnej zmienky.
Tohto morálneho zadosťučinenia sa už nedožil žiaden politický väzeň, a tak sa na slávnosti zúčastnili aspoň ich potomkovia. Pamätník odhalili starosta obce spoločne s predsedom združenia, vysvätil ho vdp. dekan Miroslav Kostolný.
Skončili vo väzení
Na základe rozsiahleho archívneho výskumu sa na pamätníku napokon ocitlo 12 mien obyvateľov a rodákov, ktorých komunistický režim v rokoch 1948 až 1989 z politických dôvodov odsúdil, poslal do väzenia alebo umiestnil do Pomocných technických práporov.
Sú medzi nimi štyria roľníci, ktorí odmietali vstúpiť do jednotného roľníckeho družstva a tri osoby, ktoré sa dopustili deliktov verbálneho charakteru, najmä rôznych protirežimových výrokov, urážok československých a sovietskych komunistických predstaviteľov. Za to skončili všetci vo väzení.

Vo vojenských táboroch nútenej práce, ktoré poznáme pod názvom Pomocné technické prápory, skončilo celkovo päť osôb. Ich jediným „previnením“ bolo, že ich komunistický režim označil klasifikáciou E – politicky nespoľahlivý.
Za pokus o útek dostal 20 rokov
Samostatnou kapitolou je tragický osud Petra Danieliča, ktorý bol v rokoch 1948 – 1951 poslancom Národného zhromaždenia v Prahe za Stranu slovenskej obrody. V polovici októbra 1949 ho agent Štátnej bezpečnosti vyprovokoval k pokusu o ilegálny útek do zahraničia, ktorý sa však nevydaril. Petra následne zatkli, brutálne vyšetrovali a napokon ho Štátny súd v Prahe 31. júla 1951 odsúdil vo vykonštruovanom politickom procese za trestný čin velezrady na trest odňatia slobody v trvaní 20 rokov. Trest si odpykával v jáchymovských uránových baniach, kde v neľudských podmienkach pracoval ako lámač uránovej rudy. V roku 1960 ho prepustili na slobodu a o päť rokov neskôr sa presťahoval do Veľkých Kozmáloviec. Tu sa druhýkrát oženil a vzal si za manželku dcéru ďalšieho politického väzňa, roľníka Filipa Tarišku. Veľmi skoro sa však u neho prejavili následky z ožiarenia a vo veku 46 rokov zomrel.
Občania druhej kategórie
Politicky prenasledovaní ľudia zostali v očiach komunistického režimu aj po svojom prepustení z väzenia občanmi druhej kategórie. Rovnako sa nazeralo aj na ich rodinných príslušníkov. Plnej satisfakcie sa dočkali až po Novembri 1989, kedy bola väčšina z nich súdne rehabilitovaná, a tak sa dnes na nich nazerá ako na nevinné osoby.
Prejavom morálneho zadosťučinenia týmto osobám je aj možnosť priznania postavenia účastníka protikomunistického odboja, ktoré od roku 2006 vykonáva Ústav pamäti národa. V roku 2012 toto postavenie získali in memoriam dvaja obyvatelia Veľkých Kozmáloviec – Ján Ujfaluši ml. a Vincent Šalaváry.
Autor: BK