TLMAČE/LEVICE. „Ráno vydám manželovi raňajky, odbehnem 15 kilometrov a postavím sa rovno k šporáku,“ usmieva sa sympatická Eva Seidlová pri opise, ako sa pripravuje na svoj jubilejný 500. maratón. Na štart sa postaví v apríli.
Päťstovka je jedným z jej cieľov. Prvý sen si už splnila, keď pokorila všetkých TOP 6 svetových maratónov: v New Yorku, Bostone, Chicagu, Tokiu, Londýne, Berlíne. Tlmačanka sa tak stala jednou zo 14 bežcov na Slovensku, ktorí sa môžu pochváliť sériou WMM (Abbott World Marathon Majors).
Zúčastnila sa aj všetkých prestížnych európskych maratónov. Na konte má tiež šesť 100-kilometrových behov.
Na móresy si ale nepotrpí, oblečie si trenírky a tričko. Na čom si ale dá záležať, sú kvalitné tenisky. Tie potom vynosí aj do vinice.
A čo je pre ňu beh? „Všetko. Po psychickej aj fyzickej stránke. Veľa ľudí som spoznala. Spoznala som aj samu seba. Videla som svet,“ hovorí skromná bežkyňa, ktorá doteraz dobehla vždy až do cieľa, aj s vyvrtnutým členkom. Nie je to pravidlom ani u ostrieľaných bežcov.
Medzi svetovou elitou
Krátkovlasú pani Evu možno denne vídať na trase Tlmače - Kozárovce – Nemčiňany. Prehliadnuť sa nedá ani medzi kondičnými bežcami.
„Som maličká, nohy pri behu moc nedvíham, šetrím si energiu,“ hovorí s typickým úsmevom.
Ďalej sa dočítate aj:
- Ako sa maratónci kvalifikujú na veľké podujatia,
- kedy bežca môžu stiahnuť z trate,
- aj športovci sa znižujú k podvodom, pri čom ich už prichytili,
- čím Tlmačanku dostal jej prvý svetový maratón s 35-tisícovou účasťou, ktorý odbehla ako 60-ročná,
- aké prekvapenie na ňu čakalo v cieli jej posledného prestížneho maratónu zo série TOP 6,
- na ktorej priečke figuruje jej meno s takmer 500 štartami vo svetovom rebríčku,
- s čím si na pretekoch vystačí a prečo si obľúbila osolené melóny,
- akú vychytávku otestovala a odporučila by ju aj iným bežcom.
Pri otázke tréningov sa znova pousmeje: „V 75-ke to už nie sú tréningy. Mám obrovskú výdrž a vytrvalosť, ale problém mi robí rýchlo dobehnúť. Preto keď trénujem, pridávam si kilometre.“

Začínala pred štyrmi desiatkami rokov. „Prvýkrát som išla na Beh oslobodenia Tlmáč ako 35-ročná. Boli to dva – tri kilometre. Tak sa mi to zapáčilo, že som každý deň zbehla túto trať a postupne som kilometre pridávala,“ vracia sa do svojich začiatkov.
Vtedy si ani nepomyslela, že raz bude mať svoje miesto medzi svetovou maratónskou elitou.