LEVICE. V jej dielni v starej časti mesta zastal čas. V jednej časti je knihárstvo, v druhej sú police antikvariátu plné kníh a vinylových platní. Nosia ich sem ľudia. Špeciálny kútik vyhradila pre tituly z obdobia rokov 1870 až 1935.
Beáta Gyetvenová knihy aj opravuje, zberateľom časopisov viaže ročenky a študentom diplomovky.
Najčastejšie dostáva na stôl poškodené modlitebné knižky a kuchárky zdedené po predkoch. Späť sa vracajú ako nové, ale s nádychom patiny. Používa tradičné postupy, pôvodné materiály aj nástroje. Raznice písmen uložené v drevenom stole majú minimálne 70 rokov.
Nedávno ju požiadali, aby vyrobila napodobeninu historických kníh z 19. storočia. Vystavené sú v istom slovenskom múzeu. Návštevníci netušia, že sa pozerajú na "fejk" a originály sú v depozite.
Počas 14 rokov práce kníhviazačky si Beáta vytvorila zbierku záložiek, ktoré medzi stranami zabudli majitelia. Z kníh vypadli čiernobiele rodinné fotky, obaly z čokolád, socialistické etikety, sväté obrázky aj rukou písané osobné listy.
Ako sa k zachraňovaniu kníh dostala, prečo nerada vidí domáce pokusy o opravy, čo knihy zabíja, ako spraví z poškodenej knihy novú a kedy si už netrúfa pustiť sa do opravy?Levičanka prezradila aj niektoré svoje finty. Netají ich, na kurzoch priúča záujemcov. Teší sa, že aj napriek digitálnej dobe sú knihy večné a do jej antikvariátu chodia starší aj študenti. Tí dokonca občas aj húfne.
Najnovšia výzva
„Baví ma porovnať stav pred a po. Pri takejto knihe vidieť najväčší rozdiel. Už sa na ňu teším,“ ukazuje ošúchaný a dotrhaný dobový kúsok s názvom Bars vármegye (Tekovská župa) pravdepodobne z roku 1903. Kým dá monografiu do poriadku, zaberie jej to približne týždeň. Každý úkon si vyžaduje svoj čas.
Levičanka nedá na knihy dopustiť, túžila mať antikvariát. Ku kníhviazačstvu sa dostala vďaka inzerátu.
Ďalej sa dočítate aj:
- Čo knihy zabíja,
- ako vidí budúcnosť antikvariátov,
- kníhviazačka radí, čo doma pri opravách kníh určite nepoužívať,
- prečo sa študenti občas hrnú do antikvariátu,
- akú najstaršiu knihu jej priniesli na opravu,
- prečo sú vzácne staré ročníky časopisov, ktoré tiež viaže.
„Predávali zabehnutú dielňu, tak som ju kúpila. Vôbec som to nevedela robiť, ale veľmi som chcela. Učila ma sestra majiteľky Evy Schromovej,“ približuje svoje prvé kontakty s týmto remeslom. Po pôvodnej majiteľke nesie prevádzka pomenovanie dodnes: Knihárstvo Eva.
Zdôrazňuje, že nie je reštaurátorka, knihy len opravuje. Prácu má ale takú dôkladnú, že na konci vyzerajú ako nové. Starým titulom dodá aj patinu.
Dôverčivá žena chcela poslať americkému vojakovi 16-tisíc eur. Vykúpiť sa chcel z armády a prísť na Slovensko Čítajte Keď začínala, najčastejšie viazala diplomové práce, zápisnice a v auguste triedne knihy pre stredné školy.
„Cez koronu ale stačilo odovzdať diplomové práce na cédečku. Niektoré školy v tom pokračujú dodnes,“ približuje, ako pandémia zasiahla do jej činnosti.
Pred a po
Do dielne na Vojenskej ulici jej zákazníci prinášajú knihy na opravu a časopisy na viazanie.
Najčastejšie sú to ženy, ktoré si chcú dať zreparovať staré modlitebné knižky a kuchárky zdedené po svojich predkoch.
