LEVICE. Vodné mlyny sa rozšírili v 8. a 9. storočí a najväčší rozvoj nastal od 13. storočia do druhej polovice 19. storočia.
Pre mlynárstvo v severnom Honte bola významným vodným tokom rieka Sikenica a jej prítoky. V Horšianskej doline, v doline Sikenice medzi Kmeťovcami a Krškanmi, boli vhodné podmienky na prevádzku vodných mlynov v Kmeťovciach, Žemberovciach, Horši a v Krškanoch.
Vodný mlyn v Kmeťovciach pôvodne vlastnili členovia komposesorátu (rodiny Halmovci, Struhárovci, Szigethyovci, Udvardyovci, Turčanovci, Levatichovci a i.). Nový mlyn vybudoval v 20. rokoch 20. storočia Martin Stanko, po jeho smrti vodné dielo kúpil Ján Vozár.

Mlyn v Dolných Žemberovciach pôvodne patril zemepánom obce Semberyovcom. Od roku 1872 do polovice 20. storočia mlyn prevádzkovala rodina Turčanovcov.
V Horši sa nachádzali dva vodné mlyny. Vlastníkom jedného mlyna bola pôvodne rodina Belházy, neskôr Štefan Lipták. Od roku 1937 mlyn prevádzkovali Gejza Pomothy, Alžbeta Pomothyová, rodená Liptáková, Ľudovít Grossmann a Mária Grossmannová, rodená Vrecníková, ktorí ho napokon v roku 1943 kúpili v dražbe. Mlyn bol zmodernizovaný, v roku 1938 nahradili vodné kolesá dvojitou turbínou.

V časti Panská lúka bola vybudovaná hať, ktorá odvádzala vodu do mlynského náhonu na pravom brehu Sikenice. Druhý mlyn v Horši patril Komposesorátu obce Horša. Posledným nájomcom mlyna bol Štefan Lipták, ktorý sa zriekol mlynárskej živnosti na konci roku 1950.
Mlyn vo Veľkých Krškanoch patril zemepánom, Ordódyovcom a neskôr Majláthovcom. Po roku 1918 mlyn kúpil Anton Pál a rodina Pálová mlyn prevádzkovala do roku 1951. Mlyn bol modernizovaný, pôvodné vodné koleso nahradila turbína typu Bánki.

Mlynári tvorili osobitnú vzdelanú vrstvu obyvateľstva a vodné mlyny okrem spracovania obilia prinášali technický pokrok a podieľali sa na tvorbe krajiny a životného prostredia.
Autor: Eva Bešinová