LEVICE/HONT. Pukanské párance, za studena lisované oleje, koláče výborníky, pomazánka z medvedieho cesnaku ale aj drôtené šperky, kožené výrobky a ďalšie.
Na dlhé roky zmizla z dohľadu. Historickú promenádu v Leviciach otvoria pre verejnosť Čítajte V regióne Hont je približne päťdesiat výrobcov a remeselníkov, ktorí sú držiteľmi značky Regionálny produkt Hont. Už jedenásť rokov ju udeľuje certifikačná komisia po splnení prísnych kritérií.
Komunita, ktorá si ctí tradície, sa v apríli rozrástla o ďalších šiestich výrobcov. Logo značky môžu uvádzať na etiketách svojich produktov. Šíria tak dobré meno a tradičné hodnoty Hontu.
Značku udelili aj špaldovej múke
Hospodár Maroš Novák sa venuje pestovaniu plodín. Na poliach v okolí Bátoviec má aj špaldu, pri dorábaní ktorej nepoužíva žiadnu chémiu.
„Špaldová pšenica sa pestovala na našom území už pred stáročiami a je to jeden z pôvodných druhov pšenice. Prestala sa pestovať kvôli nižšej výnosnosti. Dnes vďaka lepšej stráviteľnosti, nenadúvaniu a príjemnej orieškovej chuti sa vracia na trh,“ vysvetľuje pestovateľ.
Ďalej sa dočítate aj:
- Ako sa špalda pestuje a melie v kamennom mlyne,
- v čom je iná od špaldovej múky, ktorá je na pultoch supermarketov,
- na aké neduhy sú určené bylinkové čaje zo Santovky, ktoré taktiež získali značku Hont,
- ktorí ďalší výrobcovia si odniesli certifikát za svoje tradičné produkty,
- kde sa zákazníci dostanú k ich výrobkom,
- ako pečie chlieb z čiernej kuchyne výrobca z Pukanca,
- aké sú podmienky udelenia značky Regionálny produkt Hont,
- na aké obdobie je certifikát platný,
- zoznam všetkých produktov a výrobcov s udelenou značkou Hont,
- ktoré ďalšie slovenské regióny udeľujú tradičné značky.
Pridáva pozitíva, prečo túto múku stále viac ľudí zaraďuje do svojho jedálnička: „Špaldové zrno obsahuje vitamíny B1 a B2, draslík, vápnik, horčík, stopové prvky zinok, železo, meď, ale aj esenciálne aminokyseliny fenylalanín a tryptofán, čím v kvalite prekonáva väčšinu odrôd pšenice.“
Špaldové a pšeničné zrno vypestované na svojich poliach zomelie na kamennom mlyne na celozrnnú múku a preoseje do rôznych frakcií. Výsledkom je hladká, polohrubá, hrubá múka, krupica.
Do Hontu smeruje staronový kamenný mlyn
V týchto dňoch na sever Levického okresu ide zásielka z Rakúska. „Ešte v októbri som si objednal kamenný mlyn. Je už hotový,“ hovorí o zariadení, ktoré mu dodá firma so 70-ročnou tradíciou výroby menších mlynov. Ten jeho bude mať drevenú konštrukciu a pôvodnú technológiu – zrno sa bude mlieť v kamennom srdci.
Voľakedy mlyny poháňala voda alebo vietor, tento nový už má elektrický pohon.
Na pultoch obchodov dostať špaldovú múku, ktorú dodávajú veľké mlyny. Podľa slov pestovateľa z Bátoviec technologický postup je odlišný.
