REGIÓN. Poľnohospodári len krútia hlavou. Desiatky hektárov pôdy majú zarastené burinou.
„Keby to videli tí, ktorí ma pred 40 rokmi učili hospodáriť, plakali by,“ hovorí Ján Strieška.
Keď ide okolo polí zarastených vysokou burinou, radšej otočí hlavu. „Nemôžem sa na to pozerať“.
Pridávajú sa aj ďalší. Nepáči sa im, že na parcelách namiesto kukurice pre dobytok či zeleniny rastú bodliaky, invázna ambrózia, jedovatý durman, mrlík, iva a ďalšie divoko rastúce rastliny.
Zákon pritom prikazuje invázne druhy odstraňovať. Do polí ale nesmú vstúpiť s technikou ešte niekoľko týždňov. Dovtedy sa buriny vysemenia do pôdy.
Cez eko-schémy na roky 2023 až 2027 budú poľnohospodári dostávať dotácie, splniť ale musia podmienky. Napríklad vyčleniť nehospodárne pôdy. Päť percent nechať úhorom a na parcelách väčších ako 50 hektárov vynechať minimálne 12 metrov široký biopás a vysiať tam napríklad zmesi pre opeľovače.
Bujnejúcej zeliny je tento rok viac aj na dolnom Pohroní. Za bežných okolností by ich hospodári likvidovali počas starostlivosti o plodiny. Do vyčlenených parciel s technikou teraz ale nesmú vstúpiť.
Do nemocnice a polikliniky na juhu Slovenska nalejú 56 miliónov. Nový model prinesie zmeny pre pacientov Čítajte Ministerstvo pôdohospodárstva hovorí, že so zástupcami poľnohospodárskych združení rokuje. Na stole sú už návrhy.
Namiesto kukurice škodlivé buriny
Poľnohospodárske družstvo Kukučínov podniká na výmere 1200 hektárov.
Predseda Zoltán Cibula hovorí, že biopásy s úhorom tvoria zhruba 52 až 53 hektárov.
„Je to približne 60 percent celoročnej spotreby silážne kukurice,“ približuje, o akú časť krmovín prichádzajú. V chove majú 220 kusov kráv holštajnského dobytka a 60 prasníc.
Ďalej sa dočítate aj:
- Čo určujú nové pravidlá eko-schémy,
- prečo sú poľnohospodári rozhorčení,
- čo sleduje satelitný systém,
- aký dopad už reálne vidia na parcelách,
- čo ešte očakávajú,
- v akých výškach odhadujú straty,
- aká je reakcia ministerstva pôdohospodárstva.
Na biopásoch nevyužitých plôch teraz rastie burina a jedovatý durman či invázna ambrózia. „Začínajú sa ozývať starostovia,“ hovorí.
Podľa jeho slov ale zasiahnuť nevedia, do parciel nemôžu vstúpiť. „Budú nás sledovať. Ak to nedodržíme, zoberú nám priame platby,“ naznačuje predseda, ktorý robí v poľnohospodárstve 47 rokov.
Burina je bežná, zvyčajne ju ale likvidujú
Približne 22 hektárov ukrojili biopásy aj družstvu zo Žemberoviec. Úhorom leží ďalších 130 hektárov, čo je päť percent celkovej výmery.
Predseda Milan Halmeš, ktorý zároveň šéfuje aj Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v Leviciach, má informácie o situácii od členov. Postihnutí sú napríklad poľnohospodári v okolí Želiezoviec.
Invázne semená majú schopnosť čakať aj 30 – 40 rokov. Keď nastanú vhodné podmienky, začnú v pôde klíčiť. „Zrážkové obdobie bolo dobré, buriny dostali vlahu, objavujú sa viac ako inokedy. Zaburiňujeme si parcely,“ tvrdí.
Bežne ich likvidujú chémiou. Keď sa včas nezasiahne, ako sa deje teraz na vyčlenených plochách, veľmi rýchlo sa rozrastú a potlačia, zadusia ostatné plodiny.
Burina siaha po prsia
„Je to katastrofa, žalostný pohľad, hanba poľnohospodárstva,“ nemá slov Ján Strieška, predseda PD Klas Čata. Úhorom majú 50 hektárov a biopásy tvoria ďalších 12 hektárov. Zo 62 hektárov sú podľa jeho slov len tri hektáre, ktoré ako-tak vyzerajú.
