DOMADICE. Pred rokom 1918 sa predstavenia v Domadiciach hrali pri komasácii (sceľovanie pozemkov, pozn. Red.) a ako vianočné výstupy v škole.
Po príchode Antona Petreka na miesto učiteľa sa začala písať bohatá, dnes už vyše storočná história domadického divadla. Nacvičovali sa najmä hry Ferka Urbánka, rozprávky a veselohry. Trúfli si však aj na viac: presne pred sto rokmi na Turíce 1923 hrali domadickí ochotníci drámu Mariša. Účinkovali v nej František Berkeš, Helena Dodková, Pavel Darida a Pavel Berkeš.
V rokoch 1953 až 1981 domadickí divadelnici nacvičili deväť predstavení, z toho sedem režíroval Michal Benčík starší. Na túto tradíciu nadviazal súčasný kolektív, ktorý od roku 1993 vedie Erika Píšiová. Za 30-ročné obdobie uviedli jedenásť detských predstavení a 20 inscenácií dospelých.
Vydržať pri divadle 30 rokov prekonáva očakávania. Za všetkých podporovateľov a priaznivcov vyjadrila vďaku a obdiv všetkým zainteresovaným v príhovore Eliška Kanásová, dlhoročná vedúca oddelenia kultúrno-výchovnej činnosti v Mestskom kultúrnom stredisku Levice.

Samotní ochotníci vystúpili na javisko domovskej scény, aby si pripomenuli uplynulé tri desaťročia. Objavili sa v úryvkoch zo siedmich predstavení. Samozrejme, najprv bolo treba „oprášiť“ texty a aj pamäť.
Ukázať všetko, čo sa za uplynulý čas udialo, nie je v niekoľkých scénach možné. Herci, šepkárky a technici prichádzali a odchádzali, ale jeden človek bol pri každom predstavení: režisérka, scenáristka a autorka niektorých inscenácií Erika Píšiová. Na záver podujatia, ktoré sa konalo v júli, sa poďakovala všetkým, ktorí divadlo neodmietli a prijali ho do svojich rodín. Veď často museli ochotne znášať neprítomnosť svojich blízkych či už kvôli skúškam alebo predstaveniam.

Autor: Erika Píšiová, Mária Vrábelová