Nedávno oslávil okrúhle jubileum, má za sebou bohatú a nevšednú futbalovú kariéru ako hráč aj ako tréner. Dnes pôsobí v štruktúrach klubu FK Slovan Levice a snaží sa pomôcť posunúť futbal nielen v meste, ale aj v celom regióne na vyššiu úroveň.
Jozef Pavlík sa narodil 12. júla 1973 v Považskej Bystrici. Celú svoju futbalovú mlaď strávil v meste na Považí, kde hrával aj najvyššiu dorasteneckú súťaž.
Ako končiaci dorastenec prestúpil do klubu Dynamo Predmier, ktorý hral vtedy štvrtú ligu. Počas polročného pôsobenia sa mohol rozvíjať po boku takých slovenských futbalových legiend ako brankár Peter Bartek, či stopér Emil Kolkus, ktorých poznajú už len tí skôr narodení z federálnej československej ligy.
Podľa zákonov tej doby na začiatku deväťdesiatych rokov nasledovala povinná vojenská základná služba, ktorú absolvoval v Dukle Ozeta Trenčín. Tá hrala vtedy súťaž na úrovni dnešnej tretej ligy. Zaujímavosťou je, že v tom čase pôsobil v Trenčíne aj iný klub TTS a rivalita medzi týmito dvoma klubmi bola veľká.
V článku sa ďalej dozviete
- na koho podnet prišiel Jozef Pavlík do Levíc,
- kto mu otvoril brány do veľkého futbalu,
- ako vnímal fakt, keď plakala celá Trnava,
- ako si užíval futbal v krajine slnka,
- kam sa zvrtla jeho kariéra, keď sa prihlásili prvé zdravotné ťažkosti,
- ako mu chutil trénerský chlebíček,
- v akých exotických krajinách trénoval,
- aké sú jeho futbalové ciele v Leviciach dnes
Do Levíc ho dostali kamaráti z vojny
Po skončení vojenskej základnej služby sa ozvali Levice.
„Do prípravy som naskočil v júli roku 1993. Veľký podiel na tom, že som si vtedy obliekol žlto-zelený dres a do značnej miery spojil svoj život s Levicami, majú moji kamaráti Janko Mäsiar a Janko Lepieš, ktorí vojenčili so mnou v Trenčíne. Levice hrali už vtedy II. slovenskú ligu. V mužstve pôsobili takí hráči ako Ján Maslen, Ľuboš Herman, či Ľuboš Havran. Popri nich som sa mohol futbalovo posunúť výrazne vpred a to pomerne rýchlo. Hrávali sme o špicu tabuľky a patrili k elite našej druhej najvyššej súťaže. Za dva a pol roka som odohral 75 zápasov, hrali sme aj baráž o prvú ligu. Bola to veľmi úspešná éra levického futbalu,“ spomína Jozef.
Kúpeľníci mu otvorili bránu do veľkého futbalu
Výkony pracovitého stredopoliara neunikli však pozornosti ani klubov z najvyššej súťaže. Jozefa Pavlíka si vtedy vytipoval tréner Bardejova Jozef Bubenko a tak putoval do kúpeľného mesta na východ Slovenska k ambicióznemu nováčikovi prvej ligy.
Tým sa mu otvorili dvere do „veľkého futbalu“. Bardejovčanom sa vtedy darilo, dobré zápasy odohrali aj proti elitným klubom ako Slovan, či Inter a skončili v tabuľke I. ligy vo svojom premiérovom ročníku na 6. mieste.
Bol pri tom, keď plakala celá Trnava
Po roku sa však futbalová kariéra Jozefa Pavlíka posunula opäť vyššie. Tréner Karol Pecze si ho pozval do Trnavy, kde bol v polovici deväťdesiatych rokov minulého storočia skutočný futbalový boom.
„Vo vtedajšom mužstve sa zišli takí hráči ako Július Šimon, Vladimír Leitner, Miroslav Karhan, či Marek Ujlaky, popri ktorých bola česť hrať. Fantastické zápasy pred vlastným publikom, najlepšími fanúšikmi na Slovensku, ale aj na štadiónoch súperov bola atmosféra elektrizujúca. Hrali sme atraktívny, ale aj efektívny futbal. Dávali góly, čo diváka určite tešilo. Mal som možnosť byť súčasťou mužstva, ktoré hralo medzinárodný pohár UEFA. "
Toto obdobie označil ako fantastické a nezabudnuteľné, ktoré však bolo spojené aj s jedným smutným príbehom.
