PUKANEC. Mliečniky, džbány, čutory, trojnožky či pekáče. Že sú od hrnčiarov z Pukanca, spoznáte podľa typickej farebnosti, dekorovania alebo značky vytlčenej do hliny. Každý majster mal už pred stáročiami svoju.
Remeslo v obci udržiavajú dve hrnčiarske dielne - Pukanská keramika, v ktorej pracujú hrnčiarski majstri Tomáš Frank a Vladimír Weinciller, a dielňa Hrnčiar Peťo, v ktorej majstruje Peter Schvarc.
V minulosti bol hrnčiarsky cech v meste najpočetnejší. V 18. storočí mal vyše štyridsať majstrov. Ani toto ale nebolo ideálne, lebo ako historické zdroje hovoria, vyvolávalo to zvadu a konkurenciu.
Jedinečnú prácu remeselníkov, minulých aj terajších, zadokumentovali aj pre ďalšie generácie. Pukanské hrnčiarstvo zapísala 9. septembra ministerka kultúry Silvia Hroncová do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Pribudla tiež Skalická mestská reč.
V zozname spolu s fujarou
Obec, ktorá bola kedysi slobodným kráľovským banským mestom, má viacero unikátov. Obľúbené sú pukanské párance či cibuľa, ktorá má osobitú chuť a neštípe.
V okolí sú staré štôlne. Vďaka ťažbe tu v minulosti prekvitali remeslá. Najpočetnejší bol hrnčiarsky cech. Prvé zmienky o hrnčiarstve sú zo 16. storočia, keď sa hrnčiar Ivanič spomína s ďalšími remeselníkmi v súpise platenia daní.
V článku sa dočítate aj:
- Podľa čoho spoznáte pukanskú keramiku,
- aké praktické, rokmi overené vychytávky starých hrnčiarov uplatňujú dodnes,
- na čo slúžili sikáče, masláky, šináre, čutory,
- kto sa zasadil za to, aby sa pukanské hrnčiarstvo dostalo do prestížneho zoznamu.
Pukanské hrnčiarstvo po vojne ochladlo, pretrvalo ale dodnes.
„Je to jeden z typických prvkov tradičnej ľudovej kultúry v levickom regióne, v Tekove aj Honte,“ povedala etnografka Katarína Holbová o pukanskom hrnčiarstve.
Udelenie certifikátu ocenila a osobne ju veľmi potešilo. Históriu hrnčiarstva v Pukanci a širšom regióne dôverne pozná, v Tekovskom múzeu sa jej venovala roky.
Dostalo sa do špeciálneho zoznamu medzi také unikáty, ako sú paličkovaná čipka, goralská kultúra, Jánošíkovská tradícia, terchovská muzika, vysokohorské nosičstvo, modrotlač, čičmianske ornamenty a ďalšie.
Úplne prvou, ktorej udelili certifikát v roku 2011, bola fujara. Dnes je v zozname zapísaných 37 prvkov a praktík nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.
