SANTOVKA. Ide o jedno z najstarších známych archeologických nálezísk. Identifikovali tu opevnenú osadu z praveku, stredovekú dedinu a tiež novoveké zemepanské sídlo. Sústredené sú v okolí kúpaliska, kde bol prameň pravdepodobne už v praveku.
Opakované výskumy a vykopávky boli také významné, že označenie „fáza Santovka“ je časťou chronologického delenia lengyelskej kultúry. Datovaná je cca 4-tisíc rokov pred Kristom.

V Santovke aktuálne pripravujú výstavbu kanalizácie a čistiarne odpadových vôd. Mnohé domácnosti ešte stále používajú septiky. Okrem stavbárov sem prídu aj archeológovia. Je predpoklad, že v zemi sa skrývajú neobjavené historické artefakty.
V okolí vody bol život
Obec je pojmom nielen v oblasti archeológie, ale v minulosti bola známa aj balneoterapiou, čiže vodoliečbou. Prvý raz sa minerálna voda spomína v 16. storočí. Úspech zožala na medzinárodnej výstave v Budapešti v roku 1885. Vo fľaškách ju potom rozvážali po celej Európe. Okrem minerálnej vody sú tu aj termálne pramene s liečivými účinkami predovšetkým na pohybové ústrojenstvo. Vodu využívajú dodnes v miestnom letnom kúpalisku, kde sú tzv. rímske sedacie kúpele.
V článku sa ďalej dočítate aj:
- aké unikátne nálezy dostali Santovku na archeologickú mapu Európy,
- vznik ktorých archeologických pojmov je naviazaný na Santovku,
- prečo tu Krajský pamiatkový úrad nariadil záchranný výskum,
- aký bude rozsah prác vodárenskej spoločnosti a čo prinesie pre obyvateľov obce.
„Je pravdepodobné, že minerálny prameň existoval aj v praveku,“ objasňuje, Pavel Paterka, odborný radca Krajského pamiatkového úradu Nitra, čo bolo dôvodom vzniku osídlenia v tejto lokalite. V okolí kúpaliska sú sústredené doteraz známe archeologické náleziská.
Ako hovorí, prehistorické a historické osídlenia sa vytvárali v blízkosti vodného toku, na chránených vyvýšeninách, dunách, ostrohoch. „V prípade Santovky ide o potok Búr, ktorý sa pri Kubáňove vlieva do Ipľa.“
Už v praveku
Santovka - Malinovec, starším názvom Maďarovce, je považovaná za jedno z najstarších archeologických nálezísk.
Pre archeologickú vedu je obec známa vďaka osídleniam z obdobia mladšej a neskorej doby kamennej, z kultúry s lineárnou keramikou, lengyelskej kultúry a badenskej kultúry.
„Materiálna kultúra z obdobia lengyelskej kultúry bola taká výnimočná, že dala základ na pomenovanie samotnej fázy Santovka, medzi úsekmi Lengyel I a II,“ približuje jedinečnosti.

Okrem toho v Santovke existovala aj stredoveká dedina, a tiež tu bolo zemepanské sídlo v novoveku.
Pôsobili tu velikáni uhorskej archeológie
Na nálezy z tejto obce upozornil levický lekárnik Ede Boleman okolo roku 1865, ktorý na bratislavskom zasadnutí lekárnikov a prírodovedcov predstavil svoju zbierku kostených a parohových nástrojov a keramických nádob.