TLMAČE, LEVICE. Chalani, ktorým nie sú ľahostajné pravé slovenské halušky a zakomponovali ich do názvu kapely, sa stali hviezdami prestížnej súťaže.
Na 39. ročníku Košického zlatého pokladu si s vlastnou skladbou vyspievali víťazstvo. Prihlásených bolo 177 piesní.
Na pódiu si hranie užívali. Jeden z členov vybehol dokonca naboso.
Kapela God bless dumplings (Boh žehnaj halušky, pozn. red.) v zložení Matej Kováčik, Ivan Vozaf, Milan Bumbala, Marcel Imre a manažér Ľubomír Šuník už vie, na čo využije výhru 1200 eur. Vďaka víťazstvu tiež dostala možnosť zapracovať a vylepšiť svoju skladbu v profi štúdiu Slovenského rozhlasu.

Zhovárali sme sa s autorom hudby Matejom Kováčikom. Počúva džez, klasiku či hip-hop, ale emócie hudobne vyjadruje cez Indie rock. Nové melódie si nepíše na papier, hmká si ich do mobilu.
S vlastnou skladbou Zabijeme splín ste vyhrali autorskú pesničkovú súťaž Košický zlatý poklad. Aký to bol pocit, keď zaznelo meno vašej kapely na súťaži, na ktorej odštartovali svoju kariéru napríklad Peter Nagy, Beáta Dubasová, Peter Cmorik, skupiny No Name, Nocadeň?
V prvom momente sa nám nechcelo veriť, že by to mohla byť pravda. Je ťažké si to uvedomiť. V zákulisí nám oznámili, že si máme pripraviť nástroje, ešte predtým, ako Katka Koščová vyhlásila víťaza.
Vedeli sme, že len víťaz si berie nástroje, lebo bude hrať víťaznú skladbu. Ja som napriek tomu stále čakal, že možno spravili niekde chybu a pomýlili si číslo skladby alebo niečo podobné.
Keď sme ale počuli z pódia: prvé miesto tohtoročného Košického zlatého pokladu získava skladba s číslom 10 a interpretom sú chalani God Bless Dumplings, bol to neopísateľne úžasný pocit. Vyšli sme na pódium a tam sme doma. Tešili sme sa o dušu. Už rozumiem, že od radosti sa dá slzu vyroniť.
V článku sa ďalej dočítate aj:
- čo má bizarný názov kapely spoločné s jamajskou plackou,
- ako sa chalani z Tlmáč a Vrábeľ dali dokopy,
- čo vzniká skôr: hudba alebo text,
- aké sú sny kapely a čo ju čaká v najbližšom čase.
Ivan to pekne povedal v prvom rozhovore po našej výhre. Táto výhra je obrovským pocitom zadosťučinenia po všetkom tom čase skúšania a nahrávania, kedy sme mnohokrát išli aj do nekomfortu, z práce do štúdia, v noci domov, kde z nás už veľa nemali. Myslím si preto, že je to sčasti aj cena pre našich najbližších, ktorí nás v tom podporujú a tolerujú nám čas strávený s kapelou, a aj pre našich fanúšikov, ktorí nás zo semifinále posunuli svojimi hlasmi do finále.
Všetci členovia God Bless Dumplings majú bohaté predošlé skúsenosti z rôznych vystúpení. KZP je ale, samozrejme, pre každého z nás doposiaľ to najvýznamnejšie.
Skladba má chytľavú melódiu, je plná energie. Ako vznikla? Ktorý hudobný smer je vám blízky?
Myslím, že nikto z kapely nemá, nazval by som to, vyhradený vkus len na jeden žáner. Ja osobne veľmi rád počúvam aj jazz a klasickú hudbu. Tiež si niekedy vypočujem aj hip-hop. Tým chcem jednoducho len povedať, že keď je pieseň dobrá, je jedno, aký je to žáner.

Osobne sa mi ale najľahšie vypovedá emócia práve štýlom, ktorý hráme. Ten by sa dal klasifikovať ako Indie rock. V tvorbe sme veľmi slobodní, neorientujeme sa len na jeden smer a dávame do piesne vždy to, čo si jej emócia pýta.
Niektoré pesničky majú najskôr text a ten sa zhudobní, ale väčšinou je prvá melódia. Niekedy si moje tvorivé „ja“ len tak začne hmkať melódiu a uvedomím si, že to je dobrý nápad. Niekedy sa mi pesnička sníva. V oboch prípadoch je najlepším priateľom záznamník v telefóne, kde si veľakrát veľmi vtipné zvuky zaznamenám. Dôležité ale je, že keď potom prídem do štúdia a pustím si to, dokážem si na nápad spomenúť a prestúpiť ho cez nástroj do priestoru. Zaujímavé je, že melódie vždy vznikajú v spojení s emóciu, ktorú vtedy prežívam a že potom dokážu tú emóciu vyvolať u niekoho druhého.
Tak sa aj Ivan snaží písať texty. Snahou je popísať pocit, ktorý hudba evokuje. Skladba Zabijeme splín je toho názorným príkladom. Najskôr bola hudba, ktorá nás vždy rozhýbala a zlepšila nám náladu. Keď sme si ju začiatkom tohto roka vybrali za jednu z favoritov do súťaže KZP, ešte som netušil, že Ivan bude zabíjať splín. Má ale pravdu. Lepšie to ani vystihnúť nemohol.
Aký bol princíp súťaže?
Do 39. ročníka sa prihlásilo 177 skladieb, z ktorých porota najskôr vybrala okolo 50, potom 30 a nakoniec posunula šesť skladieb priamo do finále. Ďalších 12 skladieb posunula porota do semifinále, z ktorých ľudia počas semifinálového SMS hlasovania vybrali ďalších šesť skladieb. Medzi nimi sme boli aj my.