LEVICE. Priamo pod Levickým hradom dali postaviť drevený altánok na posedenie. Boli tam aj záhradky pre zamestnancov statkárskej rodiny, ktorá vlastnila levické panstvo.
Schoellerovci investovali do záchrany a úpravy hradnej ruiny značnú sumu. V rámci prác pristúpili aj k svojráznym vylepšeniam. Napríklad na mieste stredovekej bašty nechali postaviť novú rotundu.
Vtedajší Štátny referát na ochranu pamiatok sa ale s niektorými prácami nestotožňoval a skritizoval ich. Napriek nevôli sa stavba zachovala až dodnes.
Výskum zameraný na stavebný vývoj hradu na prelome 19. a 20. storočia vedie stavebný historik a muzeológ Matúš Martinák. Hovorí, že ani archívne dokumenty sa nezmieňujú o celkovom rozsahu úprav.
Množstvo cenných informácií získava zo starých pohľadníc či fotografií z rodinných albumov Levičanov.
„Ak doma také máte, budeme radi, ak nám ich zapožičiate na digitalizáciu. Výrazne môžu prispieť k výskumu a neskôr aj pri príprave dokumentácie pamiatkovej obnovy hradu,“ vyzýva ľudí.
Bola tu vodná priekopa aj padací most
Počas 700-ročnej existencie sa na Levickom hrade podpísali bitky, požiare, rabovania, opravy, prístavby, ale v prvom rade jeho vlastníci.
Čo hradný pán, to menšie či väčšie zásahy do stavby a okolia. Za čias Matúša Čáka Trenčianskeho, na začiatku 14. storočia, stál horný palác, studňová veža a obvodové hradby. Levickovci ho vylepšili o nový palác, delové bašty a ďalší pás opevnenia aj s padacím mostom a vodnou priekopou.
V článku sa ďalej dočítate aj:
- ktorý uznávaný československý stavebný historik dozoroval práce a spolu s manželkou zanechali vzácne pracovné poznámky a nákresy Levického hradu,
- čo všetko sa nepozdávalo vtedajším pamiatkarom pri úpravách hradu,
- na aké denné činnosti využívali zamestnanci statkárov Schoellerovcov historickú pamiatku,
- aké nezvyčajné postupy vyžadoval program na úpravu hradov na začiatku minulého storočia,
- na ktorých známych hradoch na Slovensku ich použili.
Neskôr, z obavy pred tureckými nájazdmi, hrad postupne dopĺňali o moderné delostrelecké prvky. Pri ich výstavbe boli účastní aj talianski architekti. Aj napriek tomu sa v roku 1663 stal na niekoľko mesiacov súčasťou Osmanskej ríše.
Nález starý milióny rokov objavil školák v bývalej pieskovni na juhu Slovenska. Kedysi bola zaliata morom Čítajte Poslednú bodku za slávou mu dalo protihabsburské povstanie. Pevnosť sa ocitla v plameňoch, pracháreň vyletela do vzduchu, hradnú studňu aj vodné priekopy zasypali.
Zo strategického hradu sa stala ruina. Dolné časti hradu však boli v 18. storočí Esterházyovcami nákladne prestavané. Palácová stavba, známa ako Dobóovský kaštieľ, vtedy získal takmer svoju súčasnú podobu.
„Štát hrad Schoellerovcom skonfiškoval v roku 1945,“ hovorí Matúš Martinák, historik Tekovského múzea.
Zmenili aj vstupnú bránu
Výskum, ktorý robí, je zameraný na zmapovanie prvej konzervácie stredovekej ruiny hradu v Leviciach. Sústreďuje sa na obdobie od konca 19. storočia po prvú polovicu 20. storočia.
Do záchrany ruín vtedy Schoellerovci investovali približne 340-tisíc korún, štát dal necelých 10-tisíc korún.
„Schoellerovci sa stali vlastníkmi v roku 1867, stavebné úpravy robili najmä v rokoch 1931 až 42. Na rozdiel od doterajších poznatkov však už vieme, že tieto úpravy sa týkali takmer celého areálu a napríklad aj hlavnej vstupnej brány do hradu,“ hovorí. Dobóovský kaštieľ využívali ako kancelárie.
„Ruinu chceli opraviť a zabezpečiť, ale aj sprístupniť,“ naznačuje hlavný účel.
V roku 1931 začali Kapitánskou budovou, na ktorej spravili úpravu fasády.
Napredovanie prác môže počas bádania sledovať na záberoch z rôznych období. Napríklad na fotke z roku 1931, ktorú našiel v archíve Národného múzea v Prahe, je vidieť, že hradba ešte nebola zakonzervovaná. Na neskorších záberoch už bola.
„Nikde sa nespomína, čo všetko urobili. Vieme to zistiť len na základe fotografií. O týchto úpravách dokonca mlčia aj doteraz preskúmané archívne spisy,“ vysvetľuje stavebný historik.
Pri bádaní sa zaujíma o stavebný vývoj hradu, ale aj bývalej Koháryho ulice, zástavby mesta, ktorá sa postupne priblížila k hradu až natoľko, že niektoré múry domov pristavali k hradbám.
Domurované časti boli naschvál odlišné
V rámci bádania zistil aj dve zaujímavosti. Jednou bola účasť známeho československého pamiatkara.
