Buď ju milujete, alebo ohŕňate nosom. Huspeninu nemá rád každý.
Podľa etnologičky a historičky Kataríny Nádaskej je to nielen výborné a chutné jedlo, ale má aj ďalšie pozitíva. Svojím zložením prospieva zdraviu a kráse. Obsahuje tzv. bielkoviny mladosti aj elastín, ktorý dodáva elasticitu tkanivám vnútorných orgánov, vrátane ciev, srdca a šliach. Ocenia ju naše kolená.
Ďalej sa dočítate aj:
- ako spoznať, že sa pri varení huspeniny blížime do finále,
- rady, aby nebola mútna a na povrchu mastná,
- ktoré ďalšie slané a sladké pochúťky boli typické pre fašiangy,
- + recepty na tradičnú huspeninu podľa Kataríny Nádaskej.
Najstarší zachovaný recept pochádza z Anglicka zo 17. storočia. U našich predkov sa huspenina dostala až na sviatočné stoly. V rôznych regiónoch má rozličné názvy, ale aj receptúry, ako a z čoho ju uvariť.
Recepty na tradičnú gazdovskú a mestskú huspeninu pridala aj etnologička. Tiež rady, ako si pomôcť, keď huspeninová polievka zmútnie, alebo ako rozpoznať, že pokrm je hotový a zaručene stuhne na želaný trasľavý rôsol. Lebo ten robí huspeninu huspeninou.
Sídlo najväčšieho slovenského okresu prichádza o obyvateľov. Najviac ich malo pred štvrťstoročím Čítajte Typická pre zimné obdobie
Zabíjačky sa v minulosti robili buď pred Vianocami, ale častejšie počas fašiangov. Ľudia nemali chladničky a mrazničky, a teda bol problém s uskladnením jedla.
„Vtedy sa konali aj svadby a huspenina patrila medzi tradičné svadobné jedlá,“ hovorí Katarína Nádaská.
Hlavným dôvodom bolo, že sa s mäsom v zime lepšie manipulovalo, nepodliehalo rýchlo skaze ako v lete.
Vtedy sa varila aj huspenina. Bola tradičným fašiangovým a svadobným jedlom.
Miesto mala aj na štedrovečernom stole. „V oblastiach, kde sa konali zabíjačky pred Vianocami, bola huspenina aj vianočným jedlom,“ hovorí ďalej etnologička.
Najstaršia receptúra
Kočonina, studenô alebo stuďenuo, stuďenina, kočenina, studzeňina, rôsol, studeň, šulc, aspik, hladetina.
Huspenina má u nás viaceré regionálne názvy. Používajú sa dodnes.
Historička ale pridáva, že recept na jej prípravu je oveľa starší. Uvedený je v anglickom kuchárskom manuskripte z roku 1660. Aj v receptoch Terézie Vansovej z druhej polovice 19. storočia nachádzame niekoľko variantov receptov na huspeninu.
„Môžeme teda predpokladať, že huspenina bola typickým zabíjačkovým jedlom a každá rodina si odovzdávala svoj rodinný recept po celé desaťročia.“
