POHRONSKÝ RUSKOV. Odstrel komínov vyšiel na druhý raz. Pôvodne plánovaný termín na začiatku mesiaca špecializovaná firma presunula z technických dôvodov na 8. februára.
Komíny boli spomienkou na bývalý cukrovar. Vybudovali ho v 19. storočí. Kvalitu cukru oceňovali už za čias Uhorska.
Za socializmu tu vyrábali módny farebný cukor v tvare kartových symbolov.
Ostali len sutiny
Odstrel sprevádzali bezpečnostné opatrenia, polícia zaistila vstupy do areálu.
Najskôr sa trikrát ozvalo húkanie, minútu bolo ticho, a po odstrele sa tehlové komíny zosypali pod seba. O pol tretej popoludní bolo po všetkom.
Ďalej sa dočítate aj:
- aký rozmach zaznamenala dedina, keď pred 130 rokmi postavili cukrovar,
- čo položilo cukrovar na lopatky,
- aké povolenie vydal banský úrad.
„Zo staršieho ostali ešte časti tehlového múru a základy, také pevné ich pred 130 rokmi spravili,“ opísal Ľudovít Vanek. Bol jedným z tých obyvateľov Pohronského Ruskova a okolia, ktorí sa prišli posledný raz pozrieť na dominanty regiónu.
Komíny boli orientačnými bodmi, vidieť ich bolo už z diaľky.
Novší vyšší, 100-metrový, mal obvod v základni 26 metrov a hrúbku tehlového muriva 1,1 metra.
„Použilo sa 39,5 kilogramu trhavín a 140 rozbušiek,“ povedal Július Lapdavský zo špecializovanej firmy Deštrukprojekt.

Menší 50-metrový komín bol starší, hrúbku steny mal 0,65 metra, obvod v základni 24,8 metra. Pamiatkou naň budú viaceré dobové zábery cukrovaru, na ktorých je zachytený už v začiatkoch.
Obvodný banský úrad v Bratislave vydal „povolenie trhacích prác veľkého rozsahu dvoch komínov“ 31. januára.
Ako uviedol predseda banského úradu Peter Čulen, na odstrel použila firma výbušniny, ktoré umiestnila v navŕtaných otvoroch v spodnej časti hrubých obvodových múrov.
Pracovali tu viaceré generácie
Továreň začali stavať v roku 1893. Základy položili tri kapitálové skupiny: česko-moravský Schoeller, maďarský Hatvany-Deutsch a rakúsky Benies.
Spolu s fabrikou vybudovali aj ubytovne pre robotníkov a vilky pre vedenie cukrovaru. Pribudla úzkokoľajná železnica, po ktorej zvážali repu.
V časoch najväčšieho rozmachu tu zamestnávali tisíc ľudí, ktorí denne spracovali 120 vagónov repy.

Na sezónne kampane, ktoré trvali tri – štyri mesiace, sem prichádzali ľudia zo širokého okolia už za Uhorska. Prácu neskôr dávala aj konzerváreň.
„Cukrovar postupne rozšíril svoju výrobu i na spracovanie zeleniny, a tak k už existujúcim podnikom pribudol mlyn na koreninovú papriku a malá konzerváreň na zeleninu,“ povedal archivár Ladislav Vincze o medzivojnovom období.
Prišiel koniec
Po zmene režimu bol v roku 1999 vyhlásený konkurz. O tri roky neskôr sa stala vlastníkom areálu bývalého cukrovaru na istý čas obec. Následne zmenil majiteľov.
Objekty schátrali, zarástli burinou. Vlani v novembri dal stavebný úrad Obce Pohronský Ruskov súhlas na búracie práce zvyškov objektov.
Medzi poslednými stavbami, ktoré ostali v areáli bývalého cukrovaru, boli dva historické továrenské komíny.
Pozemok bude využitý na stavebné účely, situovaný je v priemyselnej zóne.