Základom je pšenica a jačmeň. Výsledkom nenáročnej prípravy je pochúťka zapečená v rúre. Čím je staršia, tým je sladšia.
Kalkýš, pokrm zo šťavy z naklíčeného obilia, pečú v domácnostiach aj dnes. Známy je tiež ako kelkýš, keltýš, kalkíš či keltíš.
Falšovatelia peňazí sú stále precíznejší. V obehu sú aj veľmi dobré napodobeniny. Pozor si treba dávať na dva typy bankoviek Čítajte Už naši predkovia vedeli, že hoci je pôstny, je zároveň výživný, dobre po ňom funguje organizmus a pôsobí ako detoxikácia. Typický bol na južnom Slovensku najmä v období 40-dňového pôstu pred Veľkou nocou.
Pôst sa začína Popolcovou stredou. Tento rok bude zavčasu, pripadla už na 14. februára.
Podľa etnologičky Kataríny Nádaskej ľudia v minulosti v tomto období nehladovali, ale jedli striedmo a vyhýbali sa mäsu. Doprali si ryby, raky, slimáky. Typická bola kapustnica so žabími stehienkami, sýte polievky, kaše, lokše, pirohy.
Poskytla aj recept na pravý kalkýš, kyselicu, briju a ďalšie pôstne jedlá.
Ďalej sa dočítate aj:
- ako si doma pripraviť sladký kalkýš,
- čo potrebujeme na iný pokrm, ktorý môže byť polievkou alebo nápojom,
- aký zvyky sa spájali s Popolcovou stredou, Veľkým piatkom a Bielou sobotou,
- pre ktoré ďalšie náboženstvá je známy pôst,
- + recepty na pôstne jedlá.
Pôst mal duchovný aj praktický význam
Po fašiangoch, spojených s kalorickými jedlami na zabíjačkách, svadbách, zábavách a plesoch, prichádzal čas skromnosti, kajúcnosti. Ďalším rozmerom pôstu bola očista tela.
„Treba si uvedomiť, že v minulosti boli obdobia prísneho pôstu určované cirkevným rokom, a preto bolo aj obdobie pôstu brané veľmi vážne,“ naznačuje dôležitosť etnologička Katarína Nádaská.
V praxi to znamenalo, že sa kresťania vyhýbali jedeniu mäsa. Gréckokatolícki a pravoslávni veriaci nejedli ani len mlieko, syr.
Kapustnica so žabími stehienkami
Recept na kalkýš
"Tvorila ho pšenica a jačmeň. Zmes sa spolu zmiešala a polievala sa, až sa objavili klíčky. Potom sa zmes rozdrvila na drevenej doske, zriedená s vodou sa precedila cez sitko. Vznikla tekutina podobná mlieku, a tá sa zahustila ražnou šrotovou múkou v pomere 1:1. Vzniknutá kaša sa zriedila s vodou a vliala sa na pekáč, kde sa zapiekla. Kalkýš po zapečení mal na vrchu peknú chrumkavú kôrku a vo vnútri bol kašovitý," opísala Katarína Nádaská.
V našich končinách sa počas pôstu mäsité jedlá nevarili. Výnimku tvorili ryby, raky, slimáky. Išlo o chladnokrvné živočíchy.
„V minulosti bola úplne bežným pôstnym jedlom kapustnica zo žabími stehienkami, ryby varené, pečené, údené či nakladané v soli,“ vymenúva typické jedlá.
Počas pôstu naši predkovia menili riad za hlinené hrnce a jedli drevenými lyžičkami.
