LEVICE. Na 3D tlačiarni vyrobil Richard Borbély už tridsiatku chladiacich veží. Tlač každej zabrala desať hodín.

O zmenšeniny 125-metrových originálov majú záujem aj jeho kolegova z inžinieringu dostavby mochovskej elektrárne. Uvoľňujú vodnú paru a vonný olejček. V miestnosti šíria vôňu ako difuzér.
V začiatkoch vyrobil aj nepodarky. Jeho novšia tlačiareň má lepšie vybavenie, tiež funkcie. Širšia je aj škála tlačových strún, ktoré sa tavia a ukladajú vo vodorovných vrstvách. Zo skúseností hovorí, že 3D tlač je už cenovo dostupnejšia.
Keď sa mu niečo zapáči, alebo práve potrebuje, v obývačke si to vytlačí. „Navrhnete si to a za pár hodín môžete danú vec držať v ruke. V tom je dobrá 3D tlač,“ hovorí Levičan.
Najčastejšie tlačí rôzne dekorácie, hračky, ale aj praktické veci – napríklad nástenné hodiny, vešiaky, držiaky. Vyrobil si aj ozubené koleso či medzikus potrubia, ktoré súrne potreboval.
Čo by rád zhotovil, je zmenšenina funkčnej parnej turbíny, ktorá by znázorňovala, ako funguje elektráreň. „Je to pre mňa výzva, lebo neviem kresliť,“ usmieva sa technicky založený inžinier.
Vytvorili ste zmenšeniny mochovských veží, ktoré majú aj praktické využitie. Prečo práve chladiaca veža?
Mochovské veže pozná prakticky každý v levickom okolí a dovolím si tvrdiť, že sú aj takým ľudovým symbolom jadrovej elektrárne. Veže je vidieť z veľkej vzdialenosti, zatiaľ čo reaktor a ostatné dôležité systémy sú starostlivo ukryté.
Veže ma vždy fascinovali svojou mohutnosťou a tvarom. Možno je za tým aj to, že ich vídavam každý deň vo dne a v noci už pomaly 14 rokov.
Ako dlho trvala príprava tlače až po prvý funkčný difuzér?
V prvom rade je potrebné mať 3D model. Vznikal postupne po večeroch, ako som sa učil kresliaci program. Najprv bol model bez difuzéra.
Ďalej sa dočítate aj:
- koľko je potrebné investovať, aby ste si doma vytlačili predmet na 3D tlačiarni,
- aké sú základy obsluhy 3D tlačiarne,
- koľko miesta v byte zaberie,
- aké praktické veci, súčiastky sa dajú vytlačiť,
- čo chce Levičan vylepšiť na mochovských vežiach - difuzéroch.
Vežu som vytlačil a zobral do práce. Kolegyni sa zapáčila, hovorili sme, že by bolo super, keby sa z nej aj parilo. Tak som započal vývoj nového rozoberateľného modelu s nádobkou na vodu, kde sa vložil difuzér.
Keď máte nakreslený model, spracujete ho v takzvanom sliceri, ktorý je dodávaný k tlačiarňam. V sliceri sa navolí materiál, kvalita, rýchlosť tlače, pevnosť výtlačku a ďalšie parametre.
Slicer potom prerobí 3D model na takzvaný G-kód, teda jazyk, ktorý je tlačiareň schopná spracovať. Slicer vám ukáže, koľko materiálu sa minie, koľko to bude trvať a ako budú vyzerať jednotlivé vrstvy a konečný produkt.
Tlač veže trvá okolo desiatich hodín, z toho osem hodín sa tlačí hyperboloidná časť veže a zvyšný čas spodok veže s nádobkou. Používam materiál vo forme tlačovej struny, filamentu a typ je PLA (z angického Polylactic Acid – kyselina polymliečna). Vyrábaná je z kukuričného škrobu, čiže je to biologicky odbúrateľný plast.
Veža je vysoká 17,5 centimetra a spodný priemer má 15,5 centimetra, váži približne 250 gramov.
Zmontovanie je rádovo v minútach: dolepím magnety a osadím nádobku. Potom už len nádobku naplníte vodou, prípadne pridáte vonný olej, napojíte cez USB koncovku na zdroj a z veže môže začať stúpať para.
Ide o finančne náročný koníček?
Ako sa to vezme. Cenové rozpätie hobby tlačiarní je od 250 eur do približne 2-tisíc eur. Profi 3D tlačiarne sú drahšie.
Začínal som s lacnejšou tlačiarňou, ktorá nemala také dokonalé nastavenie a automatizáciu, ako mávajú drahšie modely, no o to viac ma naučila hneď v úvode.
Neskôr som si zaobstaral drahšiu tlačiareň a tá už dokáže aj sama farebne tlačiť, nakalibrovať sa, má viac bezpečnostných prvkov, je zakrytovaná a podobne.
Dnes si dovolím tvrdiť, že 3D tlač je cenovo dostupnejšia verejnosti a je mnoho výrobcov a vývojárov tlačiarní. Rovnako je to aj s materiálmi: prichádza množstvo výrobcov, ceny klesajú, zaregistroval som už aj výrobcu zo Slovenska. Priemerná cena filamentu (tlačová struna, tenký drôt navinutý na držiak, ktorý sa taví, pozn. red.) je asi 25 eur za kilogram.
K dispozícii je množstvo typov materiálov a celá paleta farieb. Prichádzajú technické materiály s uhlíkovými vláknami, ktoré majú vyššiu pevnosť, s imitáciou dreva a vôňou dreva, s atestmi na styk s potravinami a podobne.
Medzičasom ste už vytlačili približne 30 takýchto difuzérov. Čo si myslíte, prečo mali taký úspech?
Moji najbližší kolegovia ma v tom začali podporovať a prichádzajú so zlepšovákmi, novými nápadmi, ako ju ešte vylepšiť. Napríklad aby mala farbený horný okraj. Pomohli mi tiež vyriešiť prvotné technické problémy s kondenzovaním pary okolo veže.
Chladiace veže sú dominantou elektrárne, taký symbol. Myslím si, že aj preto sa tieto difuzéry ľuďom páčia.
Čo bolo prvé, čo ste na 3D tlačiarni zhotovili? Na čo si treba dávať pozor, aby nevznikali nepodarky?
3D tlači som sa začal venovať asi pred rokom. Zo začiatku to bolo dosť časovo náročné. Niečo som mal o technológii načítané a napozerané, vyzeralo to ľahko, ale opak bol pravdou.

Prvý výtlačok si pamätám dodnes. Je to najtlačenejší model na svete, tzv. 3DBenchy. Ide o model loďky, ktorý dodáva asi každý výrobca tlačiarní na odskúšanie správneho nastavenia tlačiarne. Samozrejme, toto bol aj prvý nepodarok. Asi po desiatich minútach sa výtlačok odlepil od podložky a tlač som musel zastaviť.
Začalo moje študovanie fór a videí, nastavovanie, kalibrácia podložky, nakoniec sa mi tlačiareň podarilo nastaviť. Asi hodinu a pol som sa pozeral, ako sa tlačí malá loďka. Keď sa tlač ukončila a výtlačok bol perfektný, išiel som blažený spať, ako keby vyhral môj obľúbený tím vo futbale.
Vyrábali ste už niečo aj pre členov vašej rodiny?
Doma najprv nevedeli, čo od tlačiarne čakať, ale keď uvideli prvé výtlačky, tak boli nadšení, hlavne deti.
Pre deti som tlačil vo dne, v noci rôzne hračky ako svietiace jašteričky, drakov, loďky, nočné svietidlá v tvare mena. Samozrejme, pre manželku kvetináčiky, vázičky, nohy pod nábytok, rôzne vešiaky a podobne. Doma mi manželka vytvorila tlačiarenský kútik a tam sa realizujem.
Aké ďalšie predmety ste už vytlačili, sú medzi nimi aj praktické? Na čo máte zálusk?
Je ich mnoho, tlačil som magnetky, nástenné hodiny, hlavolamy, tlačil som si medzikus odvetrávacieho potrubia na toalete, držiaky na lyže, formy na sadru, koľajničky pre detský vláčik, nočné svietidlá, sporiteľničky, držiak na mobil, ozubené koleso, rôzne úchytky, je toho mnoho.
Určite by som chcel vylepšiť mochovskú vežu. Pracujem na tom, aby tam bolo možné ešte pridať výstražné osvetlenie tak, ako je na reálnych elektrárenských vežiach. A možno aj pridať taký ten betónový vzhľad. Rozmýšľal som tiež nad parnou turbínou, ale to bude časovo náročnejšie.
Väčšinou je to tak, že sa mi niečo v danom momente zapáči a poviem si, to vytlačím. Navrhnete si to a za pár hodín môžete danú vec môžete držať v ruke. V tom je dobrá 3D tlač.