LEVICE. Stuhnutosť, trasúce sa ruky, problém udržať rovnováhu, poruchy chôdze či reči. To sú príznaky Parkinsonovej choroby. Mnohí ale aj niekoľko rokov nevedia, že ju majú.
„Najťažšie na tomto ochorení je, že nad parkinsonom nevyhráte, nech budete robiť čokoľvek,“ hovorí invalidná dôchodkyňa Oľga Chlebová. Pri chôdzi sa musí opierať o konštrukciu na kolieskach.
Ochorenie je nevyliečiteľné aj napriek intenzívnemu výskumu. Vďaka modernej liečbe sa kvalita života pacientov zlepšuje a dožívajú sa rovnakého priemerného veku ako ostatní. Terapiou je pohyb a športovanie.
Na Slovensku parkinsonom trpí 19-tisíc ľudí, každoročne k nim pribudne približne štyritisíc nových pacientov. Podľa Národného centra zdravotníckych informácií postihuje viac ženy ako mužov, presná príčina jeho vzniku ostáva u väčšiny pacientov neznáma.
Niekedy chodí po štvornožky
Alzheimer a parkinson. Mnohí si tieto dve ochorenia mýlia. Kým alzheimer súvisí s degeneráciou mozgu a postupnou stratou pamäti až demenciou, parkinson postihuje nervový systém a prejavuje sa trasením rúk.
S Parkinsovým ochorením žijú aj Katarína Félixová a Oľga Chlebová. Obe sú z Hronských Kľačian a obe zhodne hovoria, že s chorobou sú spojené pády a dôležité je naučiť sa padať, aby sa človek nedolámal.
Pri podozrivo lacných zájazdoch buďte opatrní, varuje polícia. Začínajú sa objavovať falošní predajcovia Čítajte „Každý deň je iný, každá hodina je iná,“ hovorí Katarína Félixová, ktorá je od roku 2011 na invalidnom dôchodku. Pri chôdzi si pomáha paličkami. Niekedy ale nevládze a chodí doma po štvornožky.
Nedokáže zapnúť svetlo, chytiť do rúk telefón, keď opakovane zvoní, odísť na toaletu. Hovorí, že vtedy si najčastejšie uvedomuje: „Vždy sme dvaja: ja a parkinson.“
„Začnem variť, stuhnem a musím všetko povypínať a až keď sa mi polepší, potom pokračujem. Pracujem aj v záhradke. Keď to stav dovolí, dá sa robiť všetko. Keď nie, tak neviem spraviť nič.“
Ďalej sa dočítate aj:
- Čo pomáha v každodennom živote,
- ako opísala 7-hodinovú operáciu mozgu invalidná chodkyňa,
- ako je postup pri diagnostike Parkinsonovej choroby,
- čo odporúčajú lekári pacientom.
Roky netušila, že má Parkinsonovu chorobu. Prepukla u nej pred 15 rokmi. „Keď mi to povedali, vedela som, že je to nevyliečiteľná choroba,“ hovorí šesťdesiatnička.
Ochorela v mladom veku
Prvé príznaky sa u nej začali prejavovať, keď mala 43 rokov.
„Zostala som spomalená, ťažkopádna. Ochorenie postihuje pravú stranu – mala som ju stuhnutú, pravú nohu som doťahovala za sebou. Chôdza bola iná,“ opisuje počiatočné stavy.
Keď však navštívila lekára, podozrenie padlo na mozgovú príhodu: „Bola som veľmi mladá na to, aby som mala parkinsona.“
V minulosti mávali toto ochorenie prevažne starší ľudia, dnes ho diagnostikujú pokojne aj tridsiatnikom.
Keď sa po troch rokov bez primeranej liečby dostala napokon k špecialistovi, opýtal sa, kde bola tak dlho. V máji 2010 zistili, že to, čo ju spomaľuje a obmedzuje v pohybe, je Parkinsonova choroba.
Život ako sínusoida
Lekár jej predpísal dopamínové lieky. Začínala s tromi tabletkami denne: ráno, na obed a večer. Ich účinok ale klesal. Teraz ich berie častejšie, každé štyri hodiny. Dokopy deväť denne. Ako ale hovorí, niektorí pacienti sú na tom tak zle, že si musia nastaviť budík a liek užiť aj v noci.
