LEVICE. Vodné toky Perec a Podlužianka pritekajú do mesta a v blízkosti Levického hradu sa križujú. Vďaka historickej vodnej stavbe vedie jedno koryto popod druhým a následne ďalej plynú každý iným smerom.
Zhybku postavili v roku 1911, bola jednou z prvých u nás. Na svoju dobu išlo o netradičné a náročné technické zariadenie. S výstavbou sa popasovali projektanti aj stavitelia. Dočasne museli odkloniť Perec cez hradnú záhradu. Po ukončení prác ho vrátili do pôvodného koryta. V zhybke ho nasmerovali do potrubia uloženého 60 centimetrov pod Podlužiankou.
V 60. rokoch zariadenie zmodernizovali a vybavili stavidlami. Význam nenápadnej stavby pre región pripomína tabuľa. Mesto ju osadilo pred dvomi rokmi.
So zhybkou sú spájané aj smutné spomienky - potrubím s vodou sa pokúšali preplávať odvážlivci. Starší Levičania spomínajú, že nie vždy úspešne. V útrobách sú mreže.
V záhrade majú malé Holandsko. Mladý pár vysadil na juhu Slovenska tisícky tulipánov Čítajte Betónové múry tejto vodnej stavby hyzdili roky čmáranice a nevydarené grafity. Výsledkom spolupráce vodohospodárov a levickej strednej umeleckej školy je nový vzhľad zhybky.
Malý technický zázrak
Levická zhybka na Tureckom rade bola v úvode minulého storočia jednou z prvých u nás. „Na tú dobu išlo o výnimočné zariadenie. V tom istom období podľa toho istého projektu vybudovali aj ďalšiu zhybku v Hontianskej Vrbici, kde sa Perec križuje so Sikenicou,“ hovorí Ladislav Vincze, pracovník levickej pobočky štátneho archívu.
Na výstavbu umelého kanála Perec, ktorý je napájaný z Hrona a má cez 50 kilometrov, prispela obciam pri Hrone rodina grófa Esterházyho. Neskôr sa oň starali Schoellerovci. V roku 1880 začal magistrát riešiť komplexnú reguláciu Pereca a Podlužianky, ktoré sa vylievali. V roku 1885 vypracoval Sándor Lovas projekt a podobne ako jeho predchodca zvolil riešenie, ktoré ponechávalo tieto dva toky oddelené.
Ďalej sa dočítate aj:
- prečo bolo nutné v 18. storočí vybudovať umelý kanál Perec,
- čo prinútilo vodné družstvo k výstavbe zhybky pri Levickom hrade,
- v čom bolo inovatívne jej technické riešenie,
- aké námety na maľbu na zhybke predložili študenti umeleckej školy,
- čo bude zhybku zdobiť nasledujúce roky a kedy majú práce ukončiť.
Na ich križovaní pod Levickým hradom navrhli zhybku. Korytá umiestnili netradične nad sebou tak, že Perec tiekol popod korytom Podlužianky. Na stavbu náročného technického zariadenia dohliadal stavbyvedúci Adam Becker. Pozostávala z troch liatinových potrubí s priemerom jeden meter. Zhybku dokončili v roku 1911.
Modernizácia
O polstoročie neskôr, v roku 1966 prešla kompletnou prestavbou. Súvisela s výstavbou vodného diela Veľké Kozmálovce. Pôvodné tri potrubia nahradili jedným železobetónovým potrubím polokružnicového tvaru s priemerom 2,6 metra. Na manipuláciu a prevod vody aj na odklonenie časti prietoku kanála Perec do vodného toku Podlužianky slúžia dve stavidlá.
„Zhybka dodnes predstavuje malý technický zázrak, ktorý u okoloidúcich vzbudzuje obdiv nad vynaliezavosťou našich predkov,“ myslí si archivár.
Zadanie znelo: voda
Pohľady okoloidúcich sa roky upierali na nezvyčajnú stavbu, ktorá bola ale počmáraná nevydarenými grafitmi. Správca zhybky, Slovenský vodohospodársky podnik hľadal spôsob, ako sa ich zbaviť.
„V snahe skultúrniť tento objekt sme oslovili umeleckú školu, či by študenti mohli vytvoriť návrhy a následne víťazný z nich zrealizovať,“ povedal Marián Bocák, hovorca vodohospodárov.
Z prezentovaných návrhov vybrali ten, ktorý študenti Strednej umeleckej školy L. Bielika v Leviciach v týchto dňoch finalizujú.
„Vzniklo približne 20 návrhov od študentov tretieho a štvrtého ročníka odboru grafický dizajn a reklamná tvorba. Námety boli rôzne, hlavne hladina vody, morská hladina, živočíchy a vtáctvo, ktoré žije pri vode či na vode, ponorka, morská hladina, dokonca aj pirátska loď,“ priblížil učiteľ Peter Hitzinger, ktorý je garantom realizácie.
