VEĽKÝ ĎUR, LEVICE. Vyskytuje sa na listnatých kríkoch a stromoch, ale za plným hniezdom sa vyšplhá aj v ihličnane.
Užovku stromovú v tomto období vídať aj v záhradách, ktoré susedia s lesmi. Stačí počkať a had sa odplazí.
Obdobie párenia trvá od mája do polovice júna. Samce intenzívne pátrajú po okolí a hľadajú samice.
Podľa Národného toxikologické informačného centra nie je jedovatá, ani nebezpečná. Je zákonom chránená.
Najväčší had
Na Slovensku žijú užovka obojková, hladká, fŕkaná a stromová.
Užovka stromová je náš najmohutnejší a najdlhší had. Dĺžku tela má od 140 do 160 centimetrov.
Vlaky medzi Bratislavou a Bystricou budú mať pre opravy meškanie. Zmeny odchodov prináša upravený grafikon Čítajte „Väčšie jedince môžu dosiahnuť až 180 centimetrov,“ hovorí Michal Šebeňa, chovateľ jedovatých hadov a pavúkov. Ľudia ho volajú k nálezom vo svojich príbytkoch, hospodárskych objektoch či záhradách. Odchytené hady či pavúky vypustí za obývanou zónou do prirodzeného prostredia.
Pomerne veľkého jedinca našla Jana Feherpatakyová tento týždeň v záhrade na jabloni. Podľa jej odhadu mohla mať užovka stromová 120 centimetrov.
Ďalej sa dočítate aj:
- Čo robiť, keď sme spozorovali hada,
- čo radí toxikologické centrum po prípadnom uhryznutí,
- kde najčastejšie kladú vajcia, kedy sa objavujú mladé hady,
- na čo dbať v záhradách, aby sa im podľa ochranárov hady vyhli.
Had ju až tak neprekvapil: „Bývame vo Zvolene, záhradu mame v záhradkárskej osade Sekieri - Môtova. Užovky sa u nás nachádzajú bežne, lebo za záhradkou máme les.“ Užovku nechali na strome, odkiaľ odišla.
Vynikajúci lezec
Lozenie po stromoch a kríkoch užovke stromovej umožňuje silné telo a brušné štítky. Napriek názvu ale uprednostňuje pozemný spôsob života. Vie si privyknúť na život s človekom, preto sa vyskytuje v záhradách, parkoch, sadoch. Prezimuje v garážach, pivniciach a šopách.
Aktuálne má obdobie párenia. Trvá do polovice júna. Približne do polovice júla potom budú samice vyhľadávať miesto vhodné na kladenie vajec, napríklad aj v kompostoch pri obydliach.
„Samičky do opadaného lístia alebo do práchnivých pňov kladú päť až osem kusov vajec, ktoré majú okolo päť centimetrov,“ hovorí chovateľ.
Po šiestich až ôsmich týždňoch sa z nich vyliahnu mláďatá dlhé dvadsať centimetrov. Do jesene väčšinou neprijímajú potravu, zvlečú sa z kože a zaliezajú na zimný spánok.
Typický škrtič
Aktívna je počas dňa, v čase veľkých horúčav za súmraku. Pre záhradkárov môže byť osožná: živí sa prevažne myšami, hrabošmi, krtkami, jaštericami. Pred zhltnutím ich zadusí svojím telom.
Podľa slov chovateľa si rada pomaškrtí aj na vajíčkach. Neváha za nimi, alebo vtáčími mláďatami, vyliezť do hniezda vysoko v korune stromu.
Užovky stromové majú telo štíhle, s olivovohnedým, sivožltým alebo čiernohnedým sfarbením bez škvŕn.
Mláďatá majú sfarbenie výraznejšie - na žltohnedom podklade sa nachádzajú hnedé škvrny a za hlavou majú žlté polmesiačikovité škvrny. „Týmto si ich ľudia môžu pomýliť s užovkou obojkovou,“ vysvetľuje chovateľ.
Jedovaté žľazy má, nebezpečný ale nie je
Správaním je užovka stromová neagresívna.
„Pri stretnutí s človekom sa snaží často uniknúť a schovať sa. V prípade zahnania do kúta sa had stočí do esovitej polohy a robí výpady na útočníka,“ opisuje.
Pri kontakte s ľuďmi ostane pokojná, čím sa snaží odpútať pozornosť.
Výstavbu najväčšej priehrady na Hrone urýchlila plánovaná atómka v Mochovciach Čítajte Uhryznutie nie je nebezpečné. „Hoci má vyvinuté jedové žľazy, ich používanie znemožňuje absencia funkčného jedového kanálika s vyústením do zubov. Obsah žliaz v malom množstve samovoľne vyteká do ústnej dutiny,“ opisuje Národné toxikologické informačné centrum.
Ľuďom, ktorí prídu s týmto hadom do kontaktu, radí: „Vzhľadom k tomu, že ústna mikroflóra plazov môže byť kontaminovaná pre ľudí patogénnymi baktériami, je nutné venovať pozornosť možnej infekcii v mieste uhryznutia. Po uhryznutí týmto nejedovatým hadom je možno vzácne zaznamenať malú lokálnu reakciu.“
Čo s hadom
„V prípade, ak na užovku stromovú natrafíte, nezabíjajte ju, pretože je zákonom chránená, a ako každý had aj tento je veľmi užitočný,“ vyzýva milovník zvierat.
Michal Šebeňa ľuďom radí, aby v prípade nálezu zavolali na ochranu prírody alebo na mestskú políciu, ktorá poskytne kontakt na niekoho skúseného, kto hada bezpečne odnesie.
„Ak strach nemáte, môžete ho jemne, najlepšie v rukaviciach, alebo v nádobe vyniesť preč do prírody. Najlepšie ale je nechať ho na pokoji a sám sa odplazí.“
Užovkám stromovým vyhovujú lesnaté alebo skalnaté oblasti. Častejšie na ne natrafíte v listnatých lesoch pozdĺž riečnych údolí. Vyhýbajú sa otvoreným priestorom, napr. poliam a rovinám. Majú radi dlhší pobyt na slnku.
Ochranári odporúčajú, čo robiť, ak nechcete mať hady vo svojom okolí: „Hady vo všeobecnosti nemajú radi otvorené priestranstvá, ale skôr preferujú zarastené oblasti. Pokiaľ budete mať priestor vykosený, hady sa mu oblúkom vyhnú. Je to pre nich neznáme a nebezpečné otvorené pole.“
Pokuty za fajčenie nezaplatili. Mesto vymáha značné sumy od obyvateľov aj firiem Čítajte
