Má guľatý tvar, v strede je kašovitá lepkavá hmota. Objaví sa za krátky čas, od večera do rána.
So slizovkou sa stretli viacerí záhradkári. Mnohí prvýkrát netušia, o čo ide. Pripomína stavbársku PUR penu. Tento rok jej praje počasie.
Podľa odborníka nejde ani o rastlinu, ani o živočícha a v podstate ani o hubu. Slizovky ale medzi ne radia.
Dokáže sa presunúť, doslovne preliať o pár centimetrov. Zanechá pritom za sebou slizové stopy. Alebo vylezie na rastlinu.
Pre označenie slizoviek zľudovel názov kráčajúca huba.
V záhradách ju mali prvýkrát
Nezvyčajný útvar sa objavil v záhrade manželov Straňákovcov v Kráľovej nad Váhom v polovici júna. Nevedeli, čo to je, preto si ho odfotili. Pani Helena zdieľala fotku v záhradkárskej skupine, aby zistila, čo im v tráve rastie. Odpoveďou bolo, že ide o tzv. kráčajúcu hubu. S jej výskytom sa v uplynulých týždňoch alebo v minulosti stretli viacerí záhradkári.
Hubu z trávnika odstránili. „Čakali sme, či sa na druhý deň neobjaví, ale zatiaľ nič,“ povedala.
Aj v ďalšej záhrade na juhu Slovenska, v Kalnej nad Hronom, majú slizovky. Veľké sú okolo desať až dvadsať centimetrov. Objavujú sa postupne na rôznych miestach v záhonoch na novej kôre. Jedna sa usadila aj v trávniku.
Keď domáci našli prvú, netušili, kde sa vzala a z čoho. Po troch – štyroch dňoch huba zoschla, ostal po nej len prach. Od začiatku júna ich spolu s kôrou odstránili viac ako desať. Nikdy nevedia, kde slizovku zase nájdu. Spravili už viacero fotografií, zatiaľ posledná je z 25. júna.
Vylezie na rastlinu
„Podľa obrázkov ide pravdepodobne naozaj o slizovku. Podobá sa na Fuligo septica, slizovku žltú,“ povedal Viktor Kučera, vedecký pracovník Slovenskej akadémie vied. Pracuje v Centre biológie rastlín a biodiverzity.
Presné druhové meno huby by zistil pod mikroskopom.
Ďalej sa dočítate aj:
- vďaka čomu sa dokáže slizovka hýbať,
- prečo vylezie na rastliny a čo sa tam deje,
- čo spraviť so slizovkou v záhrade,
- aký je súvis medzi výskytom slizovky a slimákov či hlístovcov,
- čo hovoria vedec zo SAV-ky a predseda mykologickej spoločnosti.
V Európe sa uvádza asi 30 druhov slizoviek. Rastú aj v trópoch.
Slizovky môžu rásť od jari do jesene. Osídľujú tienisté vlhké miesta, vyskytujú sa aj v záhradách aj v lesoch na zvyškoch rozkladajúceho sa dreva, na plodniciach húb, na rastlinných zvyškoch, na ihličí a rôznych ďalších substrátoch.
„Ich výskyt je podmienený optimálnou vlhkosťou a teplotou. Určite by som nepovedal, že sú zriedkavé,“ myslí si.
Pridáva, že niektoré druhy dokážu „vyliezť" aj priamo na byliny, ale nie za účelom ich degradácie, ale skôr lepšej možnosti rozprášiť svoje výtrusy do sveta.
Takto ju záhradkári našli napríklad na priesade papriky.
Nie sú úplne prebádané
Podľa slov vedca slizovky sú skupina organizmov, „ktoré nie sú ani rastliny, ani živočíchy a ani celkom huby, ale tradične sa v atlasoch uvádzajú spolu s hubami.“
S rastlinami majú spoločné, že za určitých okolností tvoria celulózovo-chitínové bunkové steny, so živočíchmi pohyblivé niektoré vývojové štádiá a s hubami chitín v bunkových stenách, spôsob výživy, skrytý spôsob života.
Slizovky sú vodné aj suchozemské organizmy a životný cyklus všetkých druhov nie je úplne prebádaný.
„Časť života žijú ako jednotlivé meňavky alebo améby v pôde, živia sa saprofyticky baktériami a výtrusmi húb a rozkladajú rastlinné zvyšky. Za priaznivých okolností sa veľa meňaviek spolu spája a vytvárajú farebné makroskopické útvary zvané plazmódiá. To je práve tá vec, ktorá je na obrázkoch,“ vysvetľuje podľa fotografií.
Hýbu sa
Tieto plazmódiá majú podľa jeho slov schopnosť aktívneho pohybu.
