HORNÉ SEMEROVCE. Mokraď nedotknutá ľudským zásahom sa nachádza v neprístupnej časti zalesneného územia na juhu Slovenska. Na kopci medzi obcami Horné Semerovce, Hokovce, Dudince, Santovka a Demandice je oko hlboké približne deväť metrov.
Ako a kedy okrúhle jazero vzniklo, nie je známe. Zmienky o ňom sú z minulého storočia. Miestni o úkaze vedia málo.
Kráľovičova slatina je vyhlásená za chránený areál. Evidujú ju ochranári.
V zozname chránených areálov
Z jednej strany je Semerovský potok, siahajú sem staré vinice. V zalesnenom výčnelku nad krajinou je prírodný úkaz. Ako práve jazero vyzerá, závisí od vlahy. Najčastejšie je zaplavené, z vody trčia kmene starých stromov. Niektoré zábery ale dokumentujú aj vyschnutý kráter. Vyzerá, akoby tu zastal čas.
Kráľovičova slatina je v správe Štátnej ochrany prírody.
Vyhlásená bola za chránený areál. Na Slovensku je ich vyše 180.
„Územie bolo vyhlásené v roku 2000 na rozlohe 0,2632 hektára,“ hovorí dendrológ Radoslav Požgaj zo Správy Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie.
Evidované je v štátnom zozname pod číslom 1076, platí v ňom 4. stupeň ochrany.
„Účelom vyhlásenia bolo zabezpečenie ochrany rašeliniska v uzavretej terénnej depresii lesného spoločenstva v Ipeľskej pahorkatine,“ objasňuje.
Našli tu ohrozený druh rašelinníka
Jazero v listnatom lese má podľa mapy priemer približne 50 až 60 metrov. Nemá prítok, ani odtok. Hlboké je asi deväť metrov.
Ďalej sa dočítate aj:
- aké sú teórie vzniku jazera na kopci,
- čo o ňom hovoria informácie z minulého storočia,
- aký vzácny druh fauny tam ochranári našli,
- čím je oko zvláštne.
Čo chránený areál vytvára a aký je tu život, sa podľa pracovníka štátnej ochrany nedá jednoznačne povedať. Vplyvom počasia, sucha, dažďov sú veľmi časté zmeny podoby lokality.
„Podľa záznamu z revízie z roku 2004 bol potvrdený údaj o výskyte ohrozeného druhu rašelinníka,“ približuje staršie údaje.
V porovnaní so 70. rokmi minulého storočia jazero zmenilo charakter - zmenšila sa rozloha vodnej plochy.
Nákazlivé ochorenie sa nedarí zastaviť, postupuje smerom k hraniciam Čítajte „Slatinná jelšina postupne prechádza do agátového porastu. V roku 2004 miestny starosta Zoltán Komjáthy uviedol, že stav lokality sa zmenil v dôsledku odvodnenia jazera podobného typu, ktoré bolo poniže tejto lokality a jeho odvodnenie melioráciami zmenilo aj vodný režim chráneného areálu Kráľovičovej slatiny.“
Málo ho poznajú
Oko leží na kopci približne dva kilometre od Horných Semeroviec.
„Stará mama spomínala Kerektó – Okrúhle jazero,“ hovorí starostka Ildikó Jamborová. Priznáva, že osobne sa tam nebola pozrieť. „Veľmi málo ľudí o tom vie, nechodia tam.“
Jazero je v zaniknutej časti Kráľovičová, ktorá patrila k Hokovciam. Územne ale prislúcha do katastra Horných Semeroviec.
Magické miesto
Nedotknutú časť lesíka s jazerom prešiel Milan Ukrop, rodák z neďalekých Demandíc, „Dojem z návštevy tohto miesta je magický. Ticho a tvar miesta návštevníka pohlcujú.“
Jazero si už dávnejšie všimol na mapách starých vojenských zameraní. Slatinné jazero skrýva podľa jeho slov oveľa viac ako hodnotný biotop.
Voda vytopila domácností na juhu Slovenska. Odrazu začala tiecť z bojlerov, kotlov aj vodovodných potrubí Čítajte Bývalý vysokoškolský vedecko-pedagogický pracovník sa celý život špecializoval na právo. Na dôchodku sa venuje histórii rodného kraja.
Ako jazero vzniklo, nevie s určitosťou. „Miesto nejaví žiadne známky ľudskej činnosti, napríklad ťažby nerastnej suroviny. V skutočnosti je to jama s kruhovým obvodom približne 310 metrov.“
Na leteckej snímke vidno, že má takmer dokonalý kruhový tvar.
Pohľad na jazero z vtáčej perspektívy. (zdroj: Archív Milan Ukrop)Myslí si, že môže byť výsledkom nárazu vesmírneho telesa. Na obvode mu však chýba kruhová korunka charakteristická pre tieto útvary.
Nevylučuje ani, že za jeho existenciou je poloha v línii levického žriedlového pásma. „V ňom sa minerálne vody dostávali na povrch vlastným tlakom a v poslednom poldruha storočí aj čerpaním. Spúšťačom takýchto prepadov by mohlo byť zemetrasenie, ktoré buď uzavrie priesaky vody v podzemí, alebo ich otvorí.“
Ako príklad uvádza rok 1443, keď bolo mesto Banská Štiavnica, ležiace v kaldere Štiavnického stratovulkánu, zničené zemetrasením. „Iba 30-kilometrová vzdialenosť od epicentra zemetrasenia nevylučuje aj pohyby v podloží v oblasti Kráľovičovej,“ naznačuje.
Hovorí, že teraz je k nezvyčajnému jazeru najlepší prístup, lebo je po žatve.
Športová hala v Leviciach sa na päť rokov zmení na Haleon Arénu Čítajte „V budúcnosti je na odborníkoch, aby nám dali kvalifikovanú odpoveď o pôvode Kráľovičovského krátera,“ dodáva.
Mení sa
Viac informácií o jazere by mohli získať aj ochranári po jeho opätovnej obhliadke v čase vegetácie. Doplnili by tak údaje v rezervačnej knihe o výskyte rastlín i živočíchov.
Podľa Radoslava Požgaja aktuálny stav môže byť úplne iný a výskyt viacerých druhov môže byť už minulosťou.
