LEVICE. Je to fascinujúci tvor a vynikajúci lovec, hovorí Alica Kubeková o modlivke zelenej (Mantis religiosa), ktorú si ľudia mýlia s koníkom alebo kobylkou.
Častejšie ju vídať v lete, dostať sa môže aj do príbytkov. Okrem toho, že sú to malí sexuálni kanibali, sú skvelou ukážkou, ako sa na Slovensku posúvajú teplotné pásma.
Pred polstoročím sa vyskytovali iba na úplnom juhu, dnes tento hmyz odfotia až na Orave.
Kde všade sa už modlivka udomácnila, zisťujú študentka a jej školiteľ, zoológ Adrián Purkart z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Využili metódu občianskej vedy. Za dva mesiace im ľudia poslali vyše tisíc fotografií modliviek s miestom výskytu. Ďalšie do výskumu radi uvítajú.
Vyhrievajú sa na slnku
O modlivkách vedela nastávajúca tretiačka Alica Kubeková donedávna len málo. Až posledný rok sa o hmyz a konkrétne o modlivky začala zaujímať intenzívne.
V letných mesiacoch ich vídať častejšie. Prečo je tomu tak, vysvetľuje: „Mláďatá modliviek sa prvýkrát objavujú na jar a svojím telom nápadne pripomínajú dospelých jedincov. Koncom leta dospievajú a krídla im dorastajú, čo je dôležité pre nájdenie vhodného partnera na párenie. Samička s výrazne väčším bruškom plným vajíčok sa následne rada vyhrieva na slnečných miestach a človek ich tak odrazu oveľa ľahšie nájde.“
Aktívnejší sú aj samci, ktorí pri hľadaní samíc neraz dokážu vletieť aj cez okno do domácnosti.
Samička kladie vajíčka na jeseň v spoločnom penovom útvare tzv. ootéke a hynie. Na jar sa z ootéky liahnu nové jedince a cyklus sa opakuje.
Samice sú kanibalky
Párenie prebieha v druhej polovici leta.
„Hladná samička počas neho môže občas samcovi zožrať hlavu, čo ale nevedie ku ukončeniu aktu. Keďže samcov mozog nie je úplne centralizovaný a pohlavná sústava je ovládaná nervovými bunkami bruška, po odstránení hlavy kopulácia pokračuje,“ opisuje nezvyčajný jav.
Ďalej sa dočítate aj:
- modlivka nie je jedovatá, čomu vďačí za to, že jej korisť neujde,
- ako nás dokáže sledovať veľkými očami,
- čím je modlivka odlišná od koníka alebo kobylky, s ktorou si ju mýlia,
- akých škodcov nás zbaví v záhrade,
- aká legenda sa hovorí o výskyte modliviek v 70. rokoch.
Pridáva, že po skončení párenia môže samica požrať aj celé telo samca.
„Môže sa to zdať ako tragédia pre samca, no na druhej strane svojím výživným telom zabezpečí, že samica bude mať dostatok energie na nakladenie vajíčok – jeho potomstva,“ naznačuje praktickú stránku.
Zaujímavosťou je, že podľa experimentov v laboratórnych chovoch k požratiu dochádza v závislosti od druhu približne pri jednom párení z desiatich. „Nemožno to preto považovať za akúsi samozrejmosť.“
Akoby tu zastal čas. Nezvyčajné jazero je ukryté v lese na kopci, vie o ňom málokto Čítajte Chytí a už nepustí
Modlivka zelená má valcovitý, pretiahnutý tvar, ktorý zabezpečuje charakteristický postoj pri love. „Predné nohy sú chytacie a v pokojom stave vyzerajú, akoby sa modlivka modlila, z čoho vychádza aj jej názov,“ ozrejmuje.
Modlivka nie je jedovatá, preto sú tieto končatiny otŕnené, aby sa jej korisť pri love nevyšmykla.
