LEVICE. Drobné chrobáky sa zhlukujú, ľudia nimi majú posiate steny, dlažby a okolie obydlí.
„Tlačia sa nám do domov,“ zhodujú sa obyvatelia niektorých častí južného Slovenska. Nevedia, čo s týmto hmyzom. Jedna z obcí si objednala firmu, keď pred začiatkom školského roka boli na škôlke posiate múry.
Podľa odborníkov ide o neškodné bzdochy, resp. ploštičky. Život môžu znepríjemniť množstvom a aj svojím zápachom. Sezónny zvýšený výskyt na teplých miestach je dôsledkom blížiaceho sa ochladenia.
Ide o početný druh, patria medzi ne aj ľudovo nazývané električky.
Steny posiate hmyzom
„Sú to stovky chrobákov,“ povedala pani Danka pre MY Týždeň na Pohroní. Býva v obci Beša na juhu Levického okresu. Neželaný hmyz sa objavil v časti Kulantovo až po železničnú trať. V závere augusta ho mali vo viacerých domoch na ulici.
„V pásoch to ide smerom hore na strechu. Máme ich už aj na stenách vo vnútri,“ opísala.
Pridala, že rovnako ako v Beši majú chrobáky aj v okolí, napríklad v Trávnici, Dolnom Piale.
Skúšala použiť biolit, pomohlo to len na chvíľu. Aký to je hmyz, nevie. Domnieva sa, že sú to ploštice, ktoré môžu pochádzať z neďalekého poľa. Majú výrazné tykadlá, dĺžku necelý centimeter.
Prítomnosti hmyzu registrovala aj obec, a to nielen od obyvateľov. Sama musela konať.
„Riešili sme to minulý týždeň, na vonkajších stenách budovy materskej školy boli chrobáky. Pred začiatkom školského roka sme zavolali firmu,“ povedal starosta Beše Miroslav Černák.
Ďalej sa dočítate aj:
- Kde sa ploštičky najčastejšie vyskytujú, aké drevo ich láka,
- aké skúsenosti majú odborníci z poľnohospodárskeho ústavu,
- ako pomôže voda, metla či vysávač,
- ďalšie ľudové recepty, ako sa ich zbaviť,
- čo je vhodné ako prevencia pred ploštičkami.
O ich výskyte hovoria aj obyvatelia Dolného Pialu: „Máme to po stenách domu a máme čo robiť, aby sa nedostali do vnútra.“ Na sociálnej sieti si pýtali rady, ako sa ich zbaviť.
Ďalší ich majú v záhrade: „Je toho plná záhrada, na rastlinách, plote, fasáde, záhradnom nábytku, je to otravné a veľmi smrdia.“
Chrobáky evidujú aj v iných regiónoch na juhu, napríklad v okolí Nitry, Trnavy.
Zhlukujú sa
Ide o druh bzdochy, resp. ploštičky. „Sú neškodné, ale majú pachové žľazy, takže to môže byť trochu nepríjemné, ale nie nebezpečné,“ naznačil Marek Semelbauer, vedecký pracovník Ústavu zoológie Slovenskej akadémie vied.

Že sa netreba obávať, potvrdil aj entomológ Vladimír Smetana z Tekovského múzea Levice: „Je to ploštička obyčajná - Rhyparochromus vulgaris. Ide o pre človeka úplne neškodný druh.“ Neškodí ľuďom ani zvieratám, neštípe, nehryzie, neničí rastliny.
„Končí sa vegetačné obdobie, zhromažďujú sa a hľadajú si úkryt, kde by prezimovali,“ vysvetľuje, prečo je odrazu vidieť také početné zoskupenia.
Lákajú ich prehriate budovy. Po ochladení sa vytratia.
Ako hovorí, ploštičiek je viacero druhov. Známe sú napríklad ľudovo nazývané električky. Majú červenú farbu a idú spojené jedna za druhou.
Ploštičky sa vyskytujú pri kmeňoch stromov. Živia sa rastlinnou potravou, niektoré chytajú hmyz alebo cicajú krv. „Je to rôznorodá skupina,“ objasňuje entomológ.