ŽELIEZOVCE. Archeológovia kopali v poli v okolí dnes už neexistujúceho kostolíka z prelomu 11. a 12. storočia.
Výskum priniesol dôkazy, že v tomto priestore bol kedysi čulý ruch. Nachádzala sa tu významná stredoveká osada a dôležitá obchodná cesta.
Ďalšie zistenia naznačujú, že život tu bol už dávno predtým. Neolitické sídlisko s pecami a obydliami existovali pred tisíckami rokov.
Skúmaná lokalita je na okraji katastra Želiezoviec smerom na Tekovské Lužany. K jej určeniu pomohla náhoda. Miestny historik našiel zmienku o niekdajšom kostolíku v knihe z roku 1880.
Objavy sa viažu k obdobiu neolitu, laténskej doby až po dobu rímsku a stredovek. Aj preto sa sem archeológovia z Nitry plánujú vrátiť.
Tisícročia ležia na jednom mieste
V strede poľa sú vykopané jamy. Pri prácach si archeológovia pomáhajú bagrom.
Už predtým použili georadar. Prístroj dokáže hľadať predmety alebo objekty hlboko pod zemou.
Archeologický výskum tu prebieha druhý rok. Výsledky zhrnul Michal Cheben z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre. „Z nálezov získaných z obdobia stredoveku nateraz môžeme povedať, že cez dedinu musela ísť dôležitá obchodná cesta. Tým pádom aj samotná dedina, ktorá mala vlastný kostol, musela byť významná.“
Utvrdzujú v tom doložené nálezy z oblasti Byzancie, oblasť dnešného Turecka, ale aj zo západnej a severnej Európy.
Ďalej sa dočítate aj:
- Čím bolo vybavené neolitické sídlisko, ktoré objavili počas výskumu,
- k akému omylu došlo v dobových záznamoch a kostolík by sa tak nikdy nenašiel,
- aké zabezpečenie mal na ochranu kostolík na prelome 11. a 12. storočia,
- čo hovorí v prospech existencie stredovekej osady a obchodnej cesty.
Archeológovia zatiaľ skúmajú len objekty vytypované na základe geofyzikálneho prieskumu. Určiť chcú ich presnejšie datovanie.
Pred takmer sto rokmi
Prvý archeologický výskum na skúmanej polohe v katastrálnom území Želiezoviec bol už v roku 1932. Historik Václav Mencl vtedy preskúmal základy zaniknutého kostolíka. Miesto zakopali a už sa k nemu nevrátil. Prišla vojna.
„V literatúre sa jeho poloha uviedla nepresne,“ hovorí Michal Cheben. Aj preto sa o lokalitu začali opäť zaujímať až po vyše 80 rokoch.
Fasády domov aj záhrady majú posiate drobným hmyzom, tlačí sa aj dovnútra. Ľudia sa pýtajú, ako sa ho zbaviť Čítajte O omyle hovorí aj Pavel Polka, ktorý sa zaoberá históriou Želiezoviec. Koncom 90. rokov odcestoval do Košíc, aby v archíve našiel jednu z brožúr o histórii mesta. V roku 1880 ju napísal želiezovský rodák, farár Fischer Colbrie. Dočítal sa v nej, že pani grófku informovali, že smerom na Tekovské Lužany našli zaniknutú dedinu Nagy Mindszent. „Odtiaľ si dala priniesť pekné kamenné bloky,“ hovorí.
Keď v roku 1932 Václav Mencl písal o objave kostolíka v roli, zaniknutú dedinu omylom premenoval z Nagy Mindszent na Veľký Vincent.
O takejto dedine ale nikto nič nevedel. Až keď si Pavel Polka uvedomil chybu v názve, začal podľa presných údajov v knižne hľadať. V poli našiel mince, náramky, kríž a ďalšie dobové predmety. Na miesto zavolal archeológov. Nálezy sú uložené v Mestskom múzeu v Želiezovciach.
Skúmali okolie kostola, našli bohaté nálezisko
Pracovníci archeologického ústavu sa začali zaujímať o túto lokalitu v roku 2015. Na poli začali hľadať základy zaniknutého kostolíka.
„Popri povrchovom prieskume a realizovanom geofyzikálnom prieskume sa zistilo, že ide o rozsiahlu lokalitu z viacerých historických období,“ naznačil Michal Cheben, prečo je nálezisko na juhu Slovenska zaujímavé.
Na očakávanú opravu dvojkilometrového úseku si budú musieť vodiči počkať. Spája stred s juhom krajiny Čítajte Už výsledky geofyzikálneho výskumu boli podľa archeológa prekvapujúce: „Zachytili sme ním dve rozsiahle neolitické sídliska, pohrebisko z doby laténskej a osídlenie od doby rímskej po stredovek.“
