ŽELIEZOVCE. Žijú vo Viedni, Chicagu, Salzburgu, Passau, Štrasburgu aj u nás. Potomkovia viacerých línií šľachtického rodu Esterházy de Galantha pricestovali na Slovensko. Pripomenuli si výročie úmrtia ich štyroch predkov, ktorí pred 372 rokmi zahynuli v bitke proti Turkom vo Veľkých Vozokanoch.
Spoločne prišli do Želiezoviec, kde je rodinná hrobka a kaštieľ, niekdajšie letné sídlo. Opakovane tu pobýval aj známy skladateľ Franz Schubert.
„Sú to mimoriadne normálni ľudia," povedal Pavel Polka, ktorý príslušníkov rodu Esterházy sprevádzal históriou a miestami ich predkov.
Ďakoval za záchranu sídla
Keď bol Moritz Esterházy de Galantha pred dvanástimi rokmi v Želiezovciach, kaštieľ našiel v žalostnom stave, rozpadal sa.
Medzičasom ho uznali za hlavu zvolenskej vetvy rodu a schátraný kaštieľ mesto vlani čiastočne zrekonštruovalo.
„Videl ten rozdiel a veľmi ďakoval za záchranu,“ priblížil opätovné stretnutie v závere augusta Pavel Polka. Želiezovčan sa venuje lokálnej histórii a vedie mestské múzeum. Zaujíma sa o rodinu Esterházyovcov, zbiera predmety a písomnosti, ktoré s ňou súvisia.
Hovorí, že v meste a okolí toho vybudovali veľa. „Postavili všetky majery na okolí, most ponad Hron, cez ktorý prepravovali cukrovú repu, aj tehelňu,“ vyratúva investície, ktoré pozdvihli celý poľnohospodársky región. Do rozsiahleho želiezovského panstva pribudla úzkokoľajná železnička, založili chov oviec, ošípaných, koní, rozširovali vinárstvo.
Leto trávili v želiezovskom kaštieli obklopenom anglickou záhradou.
Ďalej sa dočítate aj:
- Aké boli prvé kontakty potomkov Esterházyovcov so Želiezovcami,
- aké dobové výjavy si členovia rodiny nenechajú ujsť a koho si tak uctievajú,
- prečo je jedno miesto v rodinnej hrobke prázdne,
- aká drobná pamiatka bude pripomínať návštevu v Želiezovciach.
Po desaťročiach úpadku má objekt za sebou prvú etapu obnovy. Sprístupnených je päť miestností. Konajú sa tu kultúrne podujatia aj sobáše.
V jednej miestnosti, ktorá je dnes koncertná a je v nej klavír, kedysi hrával Franz Schubert. „Pozval ho Ján Karol Esterházy de Galantha. Pôsobil tu v rokoch 1818 a 1824, teda presne pred 200 rokmi,“ pripomína výročie. Hudobník bol učiteľom grófskych dcér.
Objavili významnú stredovekú osadu. Nikto nevedel ani o dôležitej obchodnej ceste, ktorá viedla juhom Slovenska Čítajte „Vyzval som ich: Máte možnosť, zahrajte! Niektorí vedia hrať na klavíri veľmi pekne,“ zhodnotil laicky.
Spolu s Moritzom Esterházy prišil na miesta predkov Nikolaus Esterházy, ktorý žije v Chicagu, či Béla Esterházy, hlava čeklískej vetvy. Dokopy 15 potomkov.
Stredoveké fresky v kostole
S Moritzom Esterházy bol Pavel Polka v kontakte už pred dvanástimi rokmi. Pozrel si kaštieľ a mestské múzeum. O rok nato prišiel jeho brat Franz. Práve pršalo, cez poškodenú strechu tiekla voda do kaštieľa.
Desať rokov sa nič nedialo. „Teraz mi Moritz zavolal, či by sme ich 25. augusta mohli prijať,“ spomína na nedávny telefonát. Skontaktoval sa s dekanom Stanislavom Illéšom a primátorom Ondrejom Juhászom.
Stretli sa na námestí, odkiaľ skupina postupne prešla do kostola, rodinnej hrobky a kaštieľa.
„Vo farskom Kostole sv. Jakuba apoštola si potomkovia grófskej rodiny prezreli ako stredoveké fresky, tak aj rímsky sarkofág,“ povedal dekan Stanislav Illéš. Kostol prešiel kompletnou rekonštrukciou, ktorú zakončili obnovou vonkajšej fasády na jar.
„História tohto posvätného miesta je naozaj pohnutá, zaujímali ich najmä udalosti po druhej svetovej vojne, keď kostol dostal súčasnú podobu,“ dodal farár.
Viera bola pre Esterházyovcov dôležitá. „Finančne podporili nákup oblečenia pre faru a na podlahu darovali tehly, ktoré vyrábali vo svojej tehelni,“ doplnil Pavel Polka historicky podložené fakty.
Jedno miesto v hrobke je dodnes prázdne
Rodinnú hrobku postavili v 18. storočí, keď začal Ján Karol Esterházy chorľavieť.
„Dovtedy členov pochovávali do Kaplnky sv. Anny pri kostole. Telá dali preniesť do novej hrobky. Z Paríža sem kočom priviezli aj ostatky Alberta, ktorý zomrel v roku 1845,“ priblížil.
