SANTOVKA. Vykopávky v obci na južnom Slovensku vydávajú postupne nové poznatky. V ostatných rokoch sa tu uskutočnila séria výskumov. Objavili tu opevnené osídlenie zo staršej doby bronzovej. Jedno z obydlí patrilo kovolejárovi, ktorý vyrábal dýky a pravdepodobne bol aj miestnym šamanom.
Medzinárodný tím dospel po rokoch detailnejšieho výskumu predmetov k nečakanému záveru.
Keramické črepiny, ktoré tu našli, sú oveľa staršie, ako pôvodne predpokladali. V črepoch našli listy a stonky tráv. Materiál a spôsob, ako ho vypálili, sa spája s inou komunitou, ako boli neskorší poľnohospodári.
Voda bola dôležitým faktorom
Santovka je vyhľadávaná vďaka minerálnym prameňom. Liečivá voda je vhodná na pitie a tiež na kúpanie.
V archeologických kruhoch je obec známou lokalitou. Roky sa sem vracajú odborníci. Ich cieľom je nenápadné miesto kúsok od kúpaliska.
„Pramene v minulosti priťahovali ľudí, mali dôvod sa tu zdržiavať. Bolo tu osídlenie,“ hovorí starosta Ladislav Lauko o nálezoch. Že sa s nimi spája čosi výnimočné, už započul. K oficiálnym informáciám sa zatiaľ nedostal.
Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied zverejnil závery výskumu, ktorý podľa neho „priniesol prelomové výsledky“.
Potomkom grófskej rodiny pršalo v kaštieli na hlavu. Keď sa vrátili, ocenili jeho obnovu Čítajte Podieľali sa na ňom s Masarykovou univerzitou a Vysokým učením technickým v Brne, tiež s University of York.
„Keramika nájdená blízko termálnych prameňov v Santovke na juhu Slovenska bola vyrobená v čase približne 5800 pred naším letopočtom. Z tohto obdobia neboli doteraz v strednej Európe keramické nádoby známe,“ priniesla Masarykova univerzita v závere augusta.
Keramiku našli ešte v roku 2011, od roku 2020 prebiehal jej detailnejší výskum: „Výskum naznačuje, že túto keramiku prekvapivo vyrobili lovci - zberači, nie prví poľnohospodári“.
Našli listy a stonky tráv
Podľa Masarykovej univerzite v Brne objav rozširuje znalosti vedcov o obdobie posledných lovcov a zberačov v strednej Európe.
Ďalej sa dočítate aj:
- ako vyzeralo opevnené sídlisko, ktorí našli v Santovke,
- čo nasvedčuje, že v osade žil šaman a bola centrom kultu a náboženských ceremónií,
- k akým prevratným záverom dospeli teraz vedci pri skúmaní črepov,
- čo v nádobe skladovali ľudia, ktorí ju zhotovili a putovali s ňou.
„Podľa rádiokarbónového datovania bola totiž nádoba vyrobená o niekoľko storočí skôr, ako sa v oblasti objavili prví poľnohospodári. Toto zistenie obohacuje doterajšie predstavy odborníkov o živote na konci strednej doby kamennej.“
Keramickú nádobu, z ktorej sa zachovali črepiny, vypálili pri nízkych teplotách, okolo 600 stupňov Celzia.
„Vďaka tomuto primitívnemu spôsobu výpalu zostali zachované zvláštne prísady v keramickom ceste, a to listy a stonky tráv,“ zverejnila univerzita výsledky experimentálneho overovania.
Podľa hlavného autora štúdie Jana Petříka z Ústavu geologických vied Prírodovedeckej fakulty Masarykovej univerzity pridávanie tzv. organického ostriva vo forme tráv rodu Festuca zabezpečovalo tvarovú stabilitu pri formovaní, odolnosť pri výpale a nízku hmotnosť dôležitú pre mobilní spôsob života lovecko - zberačských komunít.
