LEVICE. Už v 14. storočí patrili Levice vďaka privilégiu organizovať trhy medzi elitné sídla vtedajšieho uhorského kráľovstva.
Prvý raz sa jarmok spomína pred 500 rokmi. Odohral sa na ňom incident, ktorý sa dostal písomne až pred kráľa Ľudovíta II.
Jarmoky a trhy neskôr čiastočne nahrádzali obchody. V 18. storočí žilo v meste až 147 remeselníkov, ktorí takto predávali svoj tovar.
Tohtoročný Levický jarmok bude 17. až 20. októbra.
Aké pravidlá platili na trhoch a jarmokoch, prečo kontrolovali stav ciest a mostov pred dňom konania, čo bolo povolené predávať len v nedeľu a kedy mohli ponúkať tovar mäsiari, priblížil archivár Ladislav Vincze.
V levickej pobočke Štátneho archívu Nitra sú uložené aj dokumenty, ktoré zachytávajú obdobia, keď sa objavili prvé kolotoče, komedianti či veštkyne.
Starší Levičania si pamätajú, že stánky bývali v rôznych častiach mesta a nezriedka padal aj sneh. Termín sa preto menil. Už desiatky rokov býva tretí októbrový víkend.
Aká je história organizovania trhov a jarmokov?
Trhy hrali oddávna dôležitú úlohu vo výmene tovarov a v zásobovaní obyvateľov. Svoje výrobky a prebytky na nich predávali miestni i cezpoľní, preto boli i významnou komunikačnou spojnicou. Ľudia na ne chodili nielen pre nový tovar, ale i pre nové správy zo sveta.
Trhov existovalo niekoľko druhov. Najbežnejším bol denný trh, v ktorom vidiek zásoboval mesto základným a čerstvým tovarom. Na ňom k žiadnym veľkým obchodom neprichádzalo, ale vidiečania sa vďaka tomu dostali k finančnej hotovosti.
Okrem nich sa usporadúvali každý týždeň v presne určené dni celého roka trhy týždenné, prevažne s poľnohospodárskymi produktmi, surovinami a potravinovými článkami.
Najvýznamnejšie boli trhy výročné – tzv. jarmoky, z nemeckého Jahrmarkt, na ktoré prichádzali aj predajcovia zo vzdialenejších miest a s menej obvyklým tovarom.
Jarmoky sa konali v mestách na základe privilégií vydávaných panovníkom, spravidla na významné cirkevné sviatky, a to aj niekoľkokrát do roka. V rámci nich sa usporadúvali i jarmoky špecializované na určité komodity, napr. dobytčí či obilný.
Neskôr sa podľa druhu tovaru ustálili dva typy, a to výkladné jarmoky so spotrebným tovarom a jarmoky zamerané na hospodárske zvieratá.
V Leviciach sa v októbri koná jeden z najväčších jarmokov na Slovensku. V minulosti mal viacero termínov, názvov aj lokalít. Čo hovoria najstaršie záznamy?
Dejiny levických týždenných trhov a jarmokov siahajú až do stredoveku. Právo konania týždenného trhu Levičania získali od kráľa Žigmunda v roku 1388. Tým sa Levice zaradili medzi elitné sídla vtedajšieho uhorského kráľovstva. Pravdepodobne ten istý panovník Leviciam neskôr udelil aj výsadu konania niekoľkých výročných trhov - dva alebo tri -, čiže jarmokov. Isté je, že jeden z nich sa konal na cirkevný sviatok Božieho Tela.
Pred 500 rokmi počas jarmoku konaného práve na sviatok Božieho tela 26. mája 1524 sa odohral incident, ktorý sa dostal až pred kráľa Ľudovíta II.
Majiteľ hradného panstva Hrušov, Hieronymus zo Záblatia, sa sťažoval na tvrdý postup levického hradného kastelána Šimona Horvátha voči jeho dvom poddaným, ktorí prišli na jarmok. Tento dátum teda môžeme považovať za doteraz najstarší známy písomný doklad o jarmoku konanom v Leviciach.
Viedenskí králi Sacherovej torty by sa potešili. Dom na juhu Slovenska, kde bývali, prešiel obnovou Čítajte Jasnejší obraz o počte jarmokov v Leviciach dostávame až v roku 1732, kedy bola podpísaná zmluva medzi mestom a majiteľmi hradného panstva Esterházyovcami. Zemepáni Levičanom povolili až štyri výročné jarmoky, v každom ročnom období.
Mestská rada sa neskôr uzniesla o celom rade opatrení k jarmokom. Zakazovalo sa bezdôvodné zvyšovanie cien tovarov, prišelci a ubytovaní predajcovia či kupujúci mali prihlasovaciu povinnosť. Kontrolovala sa aj údržba ciest a mostov vedúcich na trhovisko, aby sa tadiaľ hnané zvieratá neporanili.
V nedeľu sa na trhu mohli predávať len potraviny na priamu spotrebu, ako je chlieb, pečienka, ovocie, zelenina a mäsiari mohli svoje produkty predávať len do ôsmej hodiny rannej, resp. po štvrtej hodine popoludní.
Ďalej sa dočítate aj:
- aký dovtedy exotický tovar priniesli do Levíc grécki kupci,
- pre ktorý jarmok bola typická svätomartinská vykŕmená hus,
- aké názvy mal jarmok v 20. storočí, prečo sa menil jeho termín.
Aký bol sortiment, čo najčastejšie predajcovia ponúkali?
Ak na denných trhoch boli dominantní predajcovia z vidieka, tak týždenné trhy a jarmoky patrili najmä mestským remeselníkom, obchodníkom, ale i cudzím kupcom. Bez trhov a jarmokov by domáci remeselníci nemali komu svoj tovar predávať, pretože samotné Levice by svojou vlastnou spotrebou veľa remeselníkov neuživili.
