LEVICE. Do dejín mesta sa zapísali dve významné lekárnické rodiny, Bolemanovcov a Medveczkých.
Prvá z nich založila lekáreň K čiernemu orlovi pred 360 rokmi. Pôsobilo v nej niekoľko generácií Bolemanovcov, ktorých životné osudy boli rôzne. Potomkovia jednej vetvy žijú dodnes v Južnej Amerike.
Zničil ju požiar, znova ju obnovili a v najlepších časoch bola centrom vzdelávania farmaceutov z monarchie. Prišla éra úpadku, až lekáreň v 50. rokoch minulého storočia zoštátnili. Dnes by ste tzv. Bolemanov dom hľadali v centre mesta márne. Stojí tam obchodný dom.
Viac šťastia mala lekáreň Medveczkých. Budova z 19. storočia je stále na námestí kúsok od mestského úradu, ale prestavaná. Skutočným skvostom je pôvodný dobový nábytok, stará pokladňa ako z filmov a ďalšie vybavenie z lekárne Zlatá koruna. V levickom Tekovskom múzeu ich každoročne obdivujú tisícky návštevníkov.
Rodina sa rozšírila v Európe aj zámorí
Starí Levičania si dodnes pamätajú na lekáreň, ktorá bola v tzv. Bolemanovom dome na križovaní dnešných ulíc Ľ. Štúra a sv. Michala. Kedysi to boli ulice Kazinczy a Deák Ferencz.
Po lieky sem chodili do roku 1956. Dom aj ďalšie objekty v okolí o pár rokov zbúrali. Ustúpili modernej výstavbe.
Tento rok uplynulo 360 rokov od založenia lekárne K čiernemu orlovi, ktorá bola prvou v meste.
„Bolemanovci sa natrvalo zapísali do dejín mesta. Aktívne sa zapájali do hospodárskeho, spoločenského, kultúrneho i verejného života,“ pripomenula význam rodiny Nikola Michálová, historička Tekovského múzea v Leviciach.
Viedenskí králi Sacherovej torty by sa potešili. Dom na juhu Slovenska, kde bývali, prešiel obnovou Čítajte Zemiansku rodinu z Dežeríc dokladujú listiny už v polovici 16. storočia. V priebehu 17. a 18. storočia sa Bolemanovci rozšírili postupne do Nitrianskej, Tekovskej, Novohradskej i Komárňanskej stolice. Z ich radov pochádzali lekárnici a lekári, ale i učitelia, vojenskí dôstojníci, statkári či obchodníci. V priebehu storočí sa rozpŕchli do celého sveta. Ich potomkov nachádzame naprieč územím Slovenska, strednej a západnej Európy i v Amerike.
Prvá lekáreň v meste
„To, že lekáreň K čiernemu orlovi bola založená v roku 1664, doposiaľ nie je potvrdené archívnymi prameňmi. Na vznik lekárne odkazujú novšie dokumenty z druhej polovice 19. storočia,“ vysvetľuje ďalej.
Podľa nestora levického lekárnictva, doktora Ernesta Alta, boli Bolemanovci už jej zakladateľmi. „Táto informácia sa v rodine tradovala z generácie na generáciu.“
V múzeu majú uloženú obálku na recept z Bolemanovej lekárne s vyobrazeným čiernym orlom a rokom 1664, ktorý odkazuje na dátum vzniku.
Obálka na recept z Bolemanovej lekárne odkazujúca na dátum jej vzniku (vpravo hore).Zachovala sa aj porcelánová nádoba na krém na tvár z lekárne K čiernemu orlovi a sklenená fľaša.
Budovu dokumentujú staré fotografie z čias jej slávy, úpadku až po začiatok búrania.
Zomrel ako 25-ročný
V zbierke Tekovského múzea je univerzitný diplom nateraz prvého známeho levického lekárnika Michala Bolemana. Prezrádza, že sa narodil v Dežericiach v Trenčianskej stolici a bol evanjelického vierovyznania. Promoval v Pešti v roku 1796.
V roku 1799 sa v Leviciach oženil s Evou Boleman, ktorá pochádzala z komárňanskej rodinnej vetvy. Ich prvorodený syn Ján sa narodil 1. mája 1800.
„Eva ovdovela veľmi skoro. Michal Boleman zomrel vo veku 25 rokov v januári 1801,“ približuje historické míľniky lekárnickej rodiny.
Už v júni toho istého roku sa Eva vydala za lekárnika zo Šamorína, Samuela Richtera. Ten prevzal správu lekárne na nasledujúcich dvadsať rokov.
V rodinnej tradícii pokračoval prvorodený syn Ján Boleman. Farmáciu vyštudoval na viedenskej univerzite v roku 1821. Po nadobudnutí praxe prevzal rodinnú lekáreň od svojho nevlastného otca koncom 20. rokov 19. storočia. Prevádzkoval ju takmer 40 rokov.
V roku 1833 sa oženil s Máriou Braunmüllerovou. Bolemanovcom sa narodilo desať detí. Z nich dvaja synovia, Eduard a Ján, sa stali lekárnikmi a Štefan bol známym kúpeľným lekárom.
Lekáreň bola vzdelávacím centrom monarchie
Eduard Boleman prebral lekáreň od otca v roku 1859. Ako pridáva historička, hneď po návrate do rodného mesta ho čakala neľahká úloha, lekáreň musel obnoviť a vybaviť novým nábytkom a zariadením, keďže to pôvodné poškodil požiar.
„Moderná lekáreň s erudovaným majiteľom ponúkala odbornú prax budúcim farmaceutom a stala sa vyhľadávaným vzdelávacím centrom regiónu. Učili sa tu študenti a farmaceuti z celej monarchie,“ pridáva Nikola Mihálová ďalší smer, ktorým sa lekáreň v Leviciach uberala.
Eduard bol mimoriadne činorodým človekom, zapájal sa do kultúrneho a verejného života v meste. Bol členom viacerých miestnych i krajinských spolkov. Stál aj pri zrode župnej nemocnice v Leviciach. V roku 1867 sa oženil s Johanou Bányik, narodilo sa im osem detí.
Po Eduardovej smrti v roku 1884 sa kurátorom Bolemanovej lekárne na necelých sedem rokov stal jeho brat Ján. Po jeho predčasnej smrti sa lekáreň dostala rúk správcov.
Odišiel do Južnej Ameriky
Ďalším lekárnikom z radov Bolemanovcom bol Eduardov syn Ladislav. Ten v Leviciach v roku 1901 otvoril aj drogériu. Jeho pobyt v rodinnej lekárni ako aj nové podnikanie nemali dlhú životnosť. Ladislavovým pôsobiskom sa stala Južná Amerika, kde sa s rodinnou odsťahoval. Jeho potomkovia tam žijú dodnes.
„Odchodom Ladislava z Levíc sa pretrhla dlhá éra „bolemanovských“ lekárnikov a zároveň to bol koniec zlatej éry lekárne K čiernemu orlovi,“ hovorí.
Nasledujúcich 50 rokov bolo obdobím často sa striedajúcich správcov a začiatkom úpadku lekárne.
Poškodený most ponad Hron musia zbúrať. Termín, kedy postavia nový, očakával málokto Čítajte Ďalším v rade majiteľov sa stal Eduardov syn, kúpeľný lekár, Ján Boleman. Pretože sa ale naplno venoval medicíne, správu lekárne zveril kurátorom. Jedným z nich bol Aladár Szilassy, ktorý v 30. rokoch 20. storočia časť lekárne odkúpil a stal sa jej spolumajiteľom.
Lieky vydávali takmer tristo rokov, prišiel koniec
Po smrti doktora Bolemana dom i lekáreň, i keď len formálne, prešli do rúk jeho syna Ivana, tiež lekárnika. Lekáreň bola zoštátnená a v roku 1956 ju zatvorili.
„Poslednou bodkou za Bolemanovým domom bolo jeho zbúranie v roku 1963. Dnes slávnu éru rodiny Boleman z Dežeríc pripomínajú len náhrobníky na levickom cintoríne, archívne dokumenty a zbierkové predmety, ktoré uchováva levické múzeum,“ konštatuje Nikola Mihálová.
Lekárnická zbierka je klenotom
Tekovské múzeum dokumentuje dejiny farmácie vo svojom regióne viac ako polstoročie.
Základinu pre vznik lekárnickej zbierky začiatkom 70. rokov 20. storočia položil okresný lekárnik a zberateľ z Levíc, doktor Ernest Alt (15. 12. 1921 – 12. 4. 2022).
Podľa slov historičky zbierku v súčasnosti tvorí viac ako 800 predmetov a aj po rokoch sa ju darí rozširovať a venovať sa výskumu dejín farmácie.
Elektrárne reagujú na vojnu na Ukrajine: Pripravujú sa na možný nedostatok paliva Čítajte Dejinám farmácie sa venovalo 28. medzinárodné sympózium, ktoré sa konalo v Leviciach. Zorganizovali ho pri príležitosti 360. výročia založenia lekárne K čiernemu orlovi v Leviciach. Hostia si vypočuli desať prednášok v podaní odborných a vedeckých pracovníkov múzeí, archívov či z univerzitného prostredia.
Súčasťou bolo odhalenie zreštaurovaného náhrobníka levického lekárnika Karola Medveczkého, zakladateľa druhej levickej lekárne Zlatá koruna. Nábytok z nej je klenotom múzea a tvorí gro stálej expozície.
„Múzeum si tak pripomenulo dve významné lekárnické rodiny, Bolemanovcov a Medveczkých, ktoré sa natrvalo zapísali do dejín mesta Levice,“ dodala Nikola Mihálová.
