V Južnej Kórei našla mix Ázie a západu. Cestovateľom radí, ako krajinu spoznať a veľa neminúť

KALNÁ NAD HRONOM,LEVICE. Keď jej dali v reštaurácii na stôl veľké nožnice, bola zaskočená. V Južnej Kórei čakali na Ildi Gieck Sakošovú aj ďalšie prekvapenia.

Do vyše trojmiliónového prístavného mesta Busan na juhovýchode Kórejského polostrova sa presťahovala s manželom, ktorý pochádza z Nemecka a firma mu tam dala ponuku na prácu.

Ocitli sa v krajine plnej kontrastov. Naučiť sa musela napríklad, ako nakupovať potraviny označené kórejským písmom či vybaviť bankový účet. Odlišnosti pociťovala v pretrvávajúcej konzervatívnej etikete či v spoločenskej hierarchii, ktorá je v tomto 50-miliónovom štáte silno zakorenená.

Kórejská republika stále napreduje. Je tradičnou, ale zároveň modernou krajinou. Dnes sa 29-ročná Ildi venuje online poradenstvu v štyroch jazykoch cestovateľom, ktorí sa rozhodnú krajinu navštíviť. Zo skúseností hovorí, že pri dobrých cenách leteniek sa dá 14-dňový pobyt vtesnať do 1200 eur.

Naviac Južná Kórea je bezpečná, preto ju odporúča navštíviť aj s deťmi: „Je to krajina čistá, veľmi moderná a otvorená svetu. Nájdete tu taký príjemný mix Ázie a západu".

Čo vás doviedlo do Južnej Kórey, do krajiny plnej kontrastov?

Narodila som sa v Leviciach, ale potom sme sa presťahovali do Kalnej nad Hronom. Na Pedagogickej a sociálnej akadémii v Leviciach som si zvolila odbor animátor voľného času. Tu sme mali predmet s pani profesorkou Helenou Vargovou, ktorá nás vždy motivovala k cestovaniu a spoznávaniu. Počas praxe v škole sme často sprevádzali, navštevovali sme rôzne múzeá, galérie. Tiež som veľa cestovala s rodičmi. V roku 2020 som spoznala svojho už teraz manžela Viktora, ktorý v Leviciach pracoval pre nemeckú firmu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Nebohí a stratení ľudia z tajomného Tribeča majú v lesoch svoje mená. Je za tým rodák z Rybníka Čítajte 

Po skončení pracovnej zmluvy sme sa rozhodli spolu presťahovať do Nemecka. Myslela som si, že to bude tá najväčšia zmena v mojom živote - nové prostredie, mesto, ľudia, jazyk, ktorým som nehovorila. Ale začlenenie šlo až prekvapivo dobre aj vďaka rodine a priateľom, ktorých som tam získala. Po pol roku som už hovorila základnou nemčinou, našla som si prácu v škôlke.

Po roku prišla ponuka z manželovej práce, s ktorou bolo spojené presťahovanie sa do Južnej Kórey na rok a pol. Vlani v januári nám firma umožnila ísť do krajiny na šesť dní a trochu si to tam popozerať.

Prečítajte si Prečítajte si Nebohým a strateným ľuďom z tajomného Tribeča odhalili pamätník a symbolický cintorín. Takto ho zhotovil rodák z Rybníka (+FOTO) Čítajte 

Rozhodnutie nebolo ľahké, pretože obaja máme veľké rodiny, ktoré milujeme, ale nakoniec sme sa zhodli na tom, že takáto ponuka príde iba raz a ideme do toho. Žiaľ, na internete sme našli iba základne informácie o krajine či histórii, žiadne praktické rady. Tých šesť dní nám pomohlo trochu nahliadnuť a spraviť si aspoň malý obraz o krajine. Brali sme iba tri kufre na osobu, takže to bolo fakt zaujímavé sa pobaliť. Máme aj mačku Iris, ktorá cestovala s nami :-)

Vaším domovom sa na jeden a pol roka stalo mesto Busan, ktoré má vyše tri milióny obyvateľov a po hlavnom meste Soul je druhým najväčším v krajine. Aký bol váš prvý dojem z mesta?

Pre mňa bolo fakt zaujímavé vidieť a žiť v meste, ktoré je väčšie než polka mojej krajiny. Pred odchodom sme sa obaja museli zúčastniť školenia, ktoré sa týkalo ich kultúry, zvykov, etikety a podobne. Pretože v Južnej Kórei je veľa prekvapivých odlišností, ktoré sme museli spoznať, aby sme sa vyhli spoločenským trapasom. Ešte aj pozdrav, ktorý používajú, je odlišný od toho nášho. Nepoužívajú mávnutie rukou, ale úklon. Ich kultúra a samotní obyvatelia sú ešte stále konzervatívni. Občas sa pozerajú na cudzinca ako na niečo nové a nepoznané, hlavne keď sme navštívili miesta mimo turistických lokalít alebo menšie dediny či mestá.

Život v Južnej Kórei (27 fotografií)

Nikdy nezabudnem na náš prvý pocit na letisku v odletovej hale, keď sme čakali na nástup do lietadla. Keď sme sa obzreli, všade okolo boli ľudia z Ázie a zrazu sme my boli tí „iní“. Na toto som si dlhšie zvykala. Pocit, že sa na vás vždy niekto pozerá, obzerajú si vás v reštaurácii, na ulici, prídu sa odfotiť a podobne. Angličtina je tam ešte stále minimálna. Ich jazyk je úplne odlišný od všetkých jazykov, ktorými hovorím, a dokonca majú aj iné, vlastné písmená. Preto bolo občas fakt ťažké sa dohovoriť či dohodnúť. Bežné veci, ako je otvorenie bankového účtu, nového mobilného kontraktu, imigračné záležitosti alebo nákup potravín a podobne, nám trvali niekedy aj dve – tri hodiny.

Akí sú Kórejčania? Našli ste si tam priateľov? Poznajú Slovensko?

Ak sa ma niekto opýtal, odkiaľ som a povedala som, že zo Slovenska, skoro nikto o ňom nepočul. Ak áno, tak väčšinou spomenul Československo. Keď som sa ich snažila trochu navigovať, tak poznali Prahu alebo Budapešť. Hneď zo začiatku sme sa spriatelili s našimi susedmi, ktorí boli z USA.

Našli sme si aj skupinu „expat-ov“ (ľudí, ktorí sú v krajine kvôli práci, štúdiu - pozn. red.), ktorých tam bolo veľa. Najviac cudzincov, ktorí tam žijú dlhodobo, sú Američania. Mali sme aj skupinu bedmintonu, kde sme chodili dvakrát do týždňa. Bola to zmiešaná skupina cudzincov a domácich, čo bolo fakt super. Samotní Kórejčania sú milí a priateľskí.

Prijali nás medzi seba, aj kolegovia môjho manžela na pracovisku, ale aj mimo neho, spolu s rodinami. Veľmi im chutila ocinova domáca pálenka a kapustnica, ktorú som im navarila.

Cudzia krajina sa dá spoznávať cez jej kuchyňu. Aká je tá kórejská?

Ako som už spomínala, nákup potravín nám trval fakt dlho. Museli sme spoznať produkty - iné značky, písmo, ktorému sme nerozumeli alebo produkty, ktoré sme nepoznali. Ak som hľadala niečo konkrétne, tak som si obrázok vyhľadala na internete a ukázala predavačke. Produkty, na ktoré sme doma zvyknutí, sa zrazu stali raritou. Západných produktov a značiek v potravinách je obmedzené množstvo. Na výber sme mali dve – tri značky, resp. typy šunky, syra či masla. Ich cena však bola niekedy aj trikrát vyššia než doma.

Tiež zelenina aj ovocie mali vysoké ceny, napríklad malý téglik čučoriedok stál aj desať eur. Pečivo je veľmi odlišné od nášho. Chýbali mi tam rožky či chrumkavé pečivo. Zaujímavé bolo, že pečivo, ktoré by malo byť automaticky slané ako napr. pizzové, syrové a pod., malo vždy sladkú pachuť.

Domáci na raňajky bežne jedia teplé jedlá: polievky, ryžu, malé prílohy, cestoviny. Asi najznámejšia potravina, ktorú už poznáme aj doma, je príloha kimchi, čo je fermentovaná kapusta, ktorú domáci jedia ráno, na obed aj večeru. Známe je aj kórejské BBQ, kde si opekáte mäso priamo pred sebou na stole, ktorý je upravený ako gril. Dostanete veľa malých príloh a ryžu. Milujú samozrejme ryžu, mäso, morské plody, zeleninu, alkohol a kávu.

Najznámejší alkoholický nápoj je pivo a pálenka Soju vyrábaná z ryže alebo jačmeňa. Chuťovo by som ju prirovnala k vodke, ale je oveľa slabšia. Často sa Soju zmieša s pivom. Kórejčania veria, že alkohol spája ľudí, preto je v ich kultúre, ale tiež po pracovnom čase s kolegami, dôležitou súčasťou trávenia voľného času. Večer sa domáci väčšinou vyberú do ulíc.

Počas večera vystriedajú dve aj štyri reštaurácie, kde si objednávajú jedlo spolu s alkoholom. Tu nechcem tvrdiť, že sú alkoholici, ale žartom sa dá povedať, že my sa na nich nechytáme ani zďaleka. Prekvapením pre nás bolo, že sa nepatrí odmietnuť pitie s domácim.

Ďalšia nezvyčajná vec je, že si objednávajú všetci spoločne. Jedlo aj pitie. Nie ako u nás, že každý jeden si objedná svoju porciu a pitie. Oni si objednajú napríklad tri – štyri jedlá, dve – tri pivá a konzumujú ich spoločne. Mne sa to páčilo, pretože sa sama niekedy neviem rozhodnúť, ktoré jedlo si dať.

Jedia paličkami a prekvapením pre nás bolo, keď v reštaurácii pred nás čašníčka položila veľké nožnice. Na krájanie nepoužívajú nôž ale nožnice. A aby som nezabudla, milujú vysedávať v kaviarňach. Tie nájdete naozaj na každom kroku. Milujú roztomilé či farebné zákusky, ktoré majú „ušká“ či „očká“.

Prečítajte si Prečítajte si Majú svoje Beverly Hills, futbal, folklór aj kostol. Dedinka predbehla o tisíc miest aj okresné mesto Čítajte 

Najznámejšia káva je Iced Americano – ľadová káva, ktorú som ja osobne nepoznala. Ak v Kórei pri objednávke nepoviete, že chcete horúcu kávu, automaticky dostanete ľadovú. Vyzerá ako pohár veľkej coly s ľadom malým pressom a vodou. Pije sa bežne aj v zime. Ďalšia je Matcha latte – prášok zo zeleného čaju s mliekom. Tiež si viete vybrať ľadové alebo teplé.

No a „národným jedlom“, ako sú u nás bryndzové halušky, sú pre Kórejčanov instantne polievky, resp. naše vifonky. Predstavte si dlhé regály a sú plné rôznych chutí. Ponúkli nám ich, aj keď sme boli na návšteve. V malých supermarketoch sú automaty na horúcu vodu, čiže si ich viete hneď pripraviť a aj zjesť.

Je život v Kórei drahý?

Sú na tom približne ako my doma: platy malé, výdavky veľké. Viem, že školstvo, resp. vzdelávanie je drahé, čo je jedným z dôvodov, prečo sú top 1 na svete v tom, že sa rodí najmenej detí a populácia starne. Ale vzdelávanie je zároveň veľmi dôležité pre budúcu kariéru. Potrpia si na spoločenskom statuse: ak si právnik, doktor a podobne, tak si niečo viac.

Rodičia dajú aj nemožné za to, aby sa dieťa dostalo na tri najlepšie univerzity v krajine. Znamená to, že bude mať dobrú budúcnosť. Študenti na strednej škole nemajú žiadne voľno. Po škole chodia do večernej školy päť až šesť dní v týždni, alebo vidieť plné kaviarne, študovne aj večer o deviatej, že majú pred sebou počítač a zošity.

Aké sú bežné dni Kórejčanov?

Pracovná doba začína okolo ôsmej - deviatej ráno a trvá bežne do večera, často aj cez víkendy. Napríklad kaderníkovi sa viete objednať aj na ôsmu či deviatu večer.

Prečítajte si Prečítajte si Okolo zdevastovanej stavby prejdú denne stovky ľudí. Málokto vie, na čo slúžila Čítajte 

Z tradičnej a konzervatívnej kultúry vyplýva aj štruktúra, hierarchia: starý/mladý, šéf/podriadený a podobne. Myslím tým, že to nie je také otvorené ako u nás na niektorých pracoviskách, kde šéf je zároveň aj „môj kamarát“. Majú veľký rešpekt, nedovolia si opraviť nadriadeného, nesúhlasiť a podobne.

Vo voľnom čase radi nakupujú, hrajú golf, milujú turistiku, bejzbal či kempovanie.

Ako ste vnímali napäté vzťahy so severným susedom - Kórejskou ľudovodemokratickou republikou? Čo napríklad hovoria Kórejčania na režim v tomto susednom štáte?

Táto téma je v Južnej Kórei dosť tabu. Domáci s tým žijú celý život, takže to nejako extra nerozoberajú. Tiež je veľmi nevhodné, ak ako cudzinec nadhodíte túto tému.

Mali ste možnosť cestovať po krajine, mimo mesta Busan? Je Kórea pre cudzincov bezpečná?

Bezpečie, tak toto ma doslova šokovalo. Nikde inde som ešte niečo podobné nevidela. Držia sa pravidla: nie je to moje, nemám to prečo zobrať. Tu je zopár príkladov. Policajti pri sebe nenosia zbrane. Keď sme sa pýtali domácich, ktorá štvrť je taká, že by sme tam ako cudzinci alebo ja sama žena nemali ísť, doslova nepochopili otázku a nevedeli, čo sa pýtame.

Potom sa nás opýtali, prečo by sme tam nemali ísť? Na ulici a ani sama v noci som sa necítila zle. Sedíte v kaviarni, na stole máte telefón, peňaženku, počítač, pokojne odídete od stola niečo si objednať, na toaletu – veci tam po návrate nájdete. Keď sme boli na pláži, veci sme si nechali na deke a šli sme si domov oddýchnuť, všetko nás tam počkalo.

V nočnom podniku na bare položené kabelky, na nich mobilné telefóny a kreditná karta, majiteľky fajčili vonku. Stavenisko sa na večer nezatvára, všetky stroje, náradie, materiál je tam tak, ako ho tam nechali robotníci. V samoobslužných obchodoch sú pri pokladni kreditné karty, ktoré čakajú na majiteľa, ktorý si ich tam zabudol. Nikto nimi ani neplatí, a to v Južnej Kórei nepoužívajú PIN na karty a telefóny.

Samozrejme, nechcem tvrdiť, že sa tam nič nemôže stať, na osobné veci si treba vždy dávať pozor. Napríklad strata mobilného telefónu alebo dokonca cestovného pasu môže byť veľmi nepríjemná.

Niekoľkokrát som navštívila aj hlavne mesto Soul. Je obrovské moderné mesto, a možno pre mňa trochu hlučné a „rýchle“. Tu vám postačí aj predĺžený víkend.

Mesto Busan, kde sme bývali, milujem preto, lebo nádherne ukazuje kontrast krajiny. Vedľa 100-poschodovej budovy nájdete malé záhradky starších domácich, kde pestujú svoju zeleninu. Leží na južnom pobreží, čo dodáva mestu dovolenkový pocit. Je v ňom veľa zelene, obklopujú ho hory. Nájdete tu aj najväčší rybí trh v krajine, kde môžete zažiť tradičnú domácu atmosféru alebo najkrajší chrám krajiny.

Samotná Južná Kórea má nádherné hory a prírodu. Flóra a fauna je podobná tej našej. Ukrýva v sebe krásne chrámy, niektoré ľahko dostupné, iné ukryté v horách, krásne pieskové pláže, moderné veľkomestá, ale aj malé dedinky, bambusové lesy, čajové plantáže, krásne turistické trasy, rušné tradičné trhy, kde nájdete naozaj široký sortiment.

Ostrov Jeju-do, ktorý je na juhu krajiny, ľudia prirovnávajú k Havajským ostrovom. Príroda a pláže, ktoré ponúka, sú naozaj nádherné. Je dosť malý a autom sa dá pochodiť aj za dva dni.

Už počas svojho pobyt na Kórejskom polostrove ste radili cestovateľom z Európy. Záujemcom ste vytvorili aj cestovný plán, alebo ste ich sprevádzali mestom. Je o Južnú Kóreu záujem?

Získať víza, iné než turistické, teda na viac ako 90 dní, do Južnej Kórey je veľmi zložitý proces. Pre mňa dokonca neexistovala vhodná kategória, pretože ich majú málo. Tým pádom som víza, ktoré povoľujú pracovný pomer, nedostala. Nikdy som nebola domased a aj tam som sa snažila vymyslieť niečo efektívne, čo by spríjemnilo moje bežné dni.

Najprv som spoznávala mesto a neskôr, asi po pol roku, keď som už získala predstavu o ňom a vedela sa orientovať, začala som písať malý osobný blog. Inšpirovalo ma to, že som pred našou cestou nenašla praktické informácie, ktoré by bežný cestovateľ či turista mohol potrebovať. Začala som najprv na známej sociálnej sieti, neskôr som si spravila aj web stránku. Písala som ho ešte aj v maďarskom a anglickom jazyku.

Veľa cestovateľov ma navštívilo aj počas pobytu v Južnej Kórei, ktorých som potom sprevádzala mestom a krajinou. Postupne sa komunita, ktorá sa zaujímala o krajinu rozrastala a prichádzali mi aj otázky ohľadom cestovania. Toto ma viedlo k tomu, aby som sa o svoje poznatky získané priamo v krajine podelila aj s ostatnými.

Dnes sa vo voľnom čase naplno venujem online poradenstvu v štyroch jazykoch cestovateľom, ktorí sa rozhodnú Južnú Kóreu navštíviť. Koncom leta som zrealizovala svoj vlastný sen, a zobrala 14 vášnivým cestovateľov na dva týždne do Južnej Kórey na spoznávanie krajiny.

Kalkulácia sa mi robí niekedy ťažko, pretože nepoznám štandardy cestovateľa, ale ak nájdete dobré letenky, za 600 – 700 eur, tak sa zmestíte cca do 1200 eur. Ceny hotelov sú podobné tým našim, jedlo v reštaurácií tiež, ak nie lacnejšie. Skoro všetky krásne a tradičné miesta sú bez vstupného a ak aj je, tak je lacné. Krajina sa dá naozaj ľahko navštíviť aj bez znalosti anglického jazyka.

Ako som spomínala, viac sa dohovoríte rukami a nohami než anglicky. Nájdete tu taký príjemný mix Ázie a západu, preto sa netreba báť navštíviť ju. Je to krajina, ktorá je čistá, veľmi moderná a otvorená svetu. Odporúčam ju navštíviť aj rodinám s malými deťmi.

V septembri ste sa vrátili do Európy, na Slovensku ste ale nezakotvili. Čo vás čaká v najbližšom období a čomu by ste sa chceli venovať v budúcnosti?

Áno, ako som už spomínala vyššie, môj manžel pochádza z Nemecka, preto sme sa rozhodli zakotviť práve tam. Žijeme v Bavorsku, v menšom meste, ktoré sa mi trochu podobá Leviciam.

Momentálne mám už nemčinu na takej úrovni, že som si mohla nájsť skvelú prácu, ktorá ma baví a to ma veľmi teší. S online poradenstvom, samozrejme, budem pokračovať, takže ak sa raz rozhodnete Južnú Kóreu navštíviť, alebo budete na ňu len zvedaví, budem rada ak mi napíšete a veľmi rada poradím.

Prečítajte si aj: Prečítajte si aj: Ryby špeciálne prevážali z farmy v zahraničí. Vypustili ich do vôd na juhu Slovenska Čítajte