TRIBEČ, LEVICE. Lesník, značkár, turista. Každý z týchto už nebohých ľudí má svoje meno a rok vytesané do malého kameňa. Zomreli v pohorí, ktoré je opradené legendami o stratených ľuďoch. Mená ďalších sú na hlavnom kameni.
Klub slovenských turistov Žochár Topoľčany odhalil 19. novembra pamätník, ktorý je zároveň symbolickým cintorínom. Dostať k nemu sa dá po hrebeňovke.
Autorom je akademický sochár Peter Mészároš, rodák z Rybníka v okrese Levice. Dušu vdýchol kameňu vážiacemu tonu.
Slovenský bermudský štvoruholník
Asi najznámejší je príbeh, ktorý v knihe Trhlina opísal spisovateľ Jozef Karika. Aj filmová verzia je plná záhad, tajomstiev a nevypovedaných slov.
Opiera sa o reálne príbehy a nevysvetliteľné udalosti, ktoré sa odohrali v Tribeči.
Pohorie sa nachádza na západnom Slovensku, ohraničujú ho mestá Nitra, Topoľčany, Zlaté Moravce a Partizánske. Od Levíc je vzdialené približne 50 kilometrov
„Je to mystické miesto, v ktorom sa strácajú ľudia,“ hovorí Peter Dragúň z topoľčianskeho klubu turistov Žochár. Má 180 členov a do Tribeča chodievajú často, je k nim najbližšie. On sám s orientáciou či zablúdením zatiaľ problém nemal.
Lesy vyhľadávajú aj rekreační návštevníci či hubári.
Najstaršie sú z roku 2011
Keď symbolický cintorín pripravovali, spojili sa s lesníkmi. Tri mená sú vytesané do troch malých kameňov. V Tribeči zomreli lesník, ktoré zabili pytliaci, ďalej turista, ktorého pri výstupe na vrchol zradilo srdce a značkár, ktorý označil nielen Tribeč, ale aj Vtáčnik a pri práci dostal kliešťa a boreliózu.
„Na hlavnom kameni sú mená ľudí, ktorých telá sa nikdy nenašli. Je tam päť mien šiestich ľudí, z toho dvaja boli manželia,“ pridáva predseda klubu.
Dopracovali sa k nim vo všeobecne dostupných zdrojoch na internete. Najstaršie sa datujú do roku 1911.

Turisti sa na pietne miesto dostanú od dediny Solčany v Topoľčianskom okrese. Prístup je z hrebeňovky. Klub sa chystá ho vyznačiť. „Lokalita nemá meno, my jej hovoríme pri útulni Vlčica. Pamätník je vzdialený asi 150 metrov.“
Symbolika na pamätníku
O stvárnenie pamätníka, ktorý dal základ symbolického cintorína v horách, sa postaral akademický sochár Peter Mészároš. Rodák z obce pri Leviciach je autorom známych diel, ako je napríklad Brána slobody a busta Antona Srholca na Devíne, socha vojaka na pamätníku na Dukle, busta Franza Schuberta v Želiezovciach či pápeža Jána Pavla II. v Nových Zámkoch.
„Bola to pre mňa špeciálna, kreatívna práca. Pamätníku bolo treba dať dušu, zapracovať ho do lokality,“ zhrnul.
S prípravami začal pred rokom, zhotovenie hlavnej časti pamätníka mu trvalo viac ako dva mesiace. Tonu vážiaci kameň v závere ošetril náterom, aby sa na ňom nedržal mach.
Monument osadili pod korunami stromov. Dva z nich, ktoré sú po boku, majú zhodou okolností veľmi podobné listy, ako sú na pamätníku.

„Bronzové lístočky sú pozlátené. Pád lístia som prirovnal k ľuďom: každý raz padneme. A tieto lístočky sú na ceste k pádu,“ naznačil sochár symboliku.
Pietne miesto ďaleko v horách
Pamätník zhotovil vo svojom ateliéri v Slovenskom Grobe. Pri osádzaní na čistinke pomáhali lesníci s technikou.
Na odhalenie a posvätenie pamätníka a symbolického cintorína 19. novembra sa prišli pozrieť turisti aj ľudia, ktorí pracujú v lesoch. Podujatie sprevádzala hustá hmla.
„V čase dušičiek by sme chceli dopĺňať mená ďalších ľudí, ktorí tu zomreli,“ dodal predseda turistického klubu.