LEVICE. V rybníkoch na okraji Levíc ukončili vianočný výlov. Približne 30 ton rýb dočasne umiestnili do sádok na prečistenie. Určené sú pre odberateľov v Leviciach, Bratislave a okolí.
Málokto vie, že plochy na lúkach za mestom upravili v 50. rokoch pre úplne iný, poľnohospodársky zámer. Do experimentu pestovania novej plodiny sa zapojilo aj viacero družstiev z okresu. Pokusy ale zanechali po neúspešných rokoch. Z ryžových polí napájaných Perecom vybudovali sústavu šiestich rybníkov.
Je súčasťou Chráneného areálu Levické rybníky. Na dohľad sú posledné ulice rovnomenného sídliska Rybníky, z druhej strany je nový priemyselný park.
Ryby plávajú na okraji mesta
S tohtoročným predvianočným výlovom začali v polovici novembra.
„Zlovené sú štyri rybníky, dva ostávajú napustené na prezimovanie malých rýb,“ povedal porybný Miroslav Nagy.
Spoločnosť Levické rybníky sa venuje celoročnému farmovému chovu kapra, sumca, pstruha, jesetera, amura a šťuky. Ročne rybníkmi preje 70 ton rýb, z toho na vianočný predaj je určená viac ako polovica.
Vylovené ryby presunuli do manipulačných sádok na prechodné uskladnenie. V nádržiach sa čistia - zbavujú sa nečistôt, zápachov a bahna. Predaj sa začne 10. decembra.
„Niekto chce väčšieho kapra, niekto zase menšieho. Ja osobne mám najradšej amura. Má belšie a chutnejšie mäso,“ odporúča porybný.
Nová povojnová plodina
Lokalitu Dolné lúky v Leviciach vybrali v 50. rokoch pre experimentálnu poľnohospodársku činnosť. Potrebné bolo zabezpečiť potravinovú sebestačnosť povojnovej krajiny. Skúšobne tu začali pestovať ryžu. Úlohu zohrala blízkosť kanála Perec, ktorý je zásobovaný vodou z Hrona.
Ďalej sa dočítate aj:
- Kedy u nás zberali prvú úrodu ryže a v ktorých oblastiach ju pokusne pestovali,
- čo sa neskôr dialo na mieste ryžovísk v Leviciach,
- aké druhy rýb idú z farmy na vianočný trh,
- čo pridáva chráneným Levickým rybníkom na unikátnosti,
- ktorého majestátneho a takmer vyhynutého vtáka tu pred časom pozorovali.
„Československé poľnohospodárstvo z roka na rok viac používa vedecké poznatky mičurinsko-lysenkovskej agrobiológie. Na ich základoch robí pokusy s pestovaním rôznych plodín v rôznych podnebných oblastiach,“ uvádza vtedy.sk dobové záznamy z povojnového obdobia.
Zdroje ďalej priniesli informáciu, že pokus vypestovať na Slovensku ryžu sa podaril. „K zemiakom, kukurici, cukrovej repe či tabaku pribudla v roku 1948 ďalšia plodina. V októbri dozrela prvá ryža.“
Ryža sa na našom území pestovala už v 16. a 17. storočí, s vyhnaním Turkov prišiel jej koniec.
Po druhej svetovej vojne vznikali ryžoviská v rôznych podnebných oblastiach, napríklad v Ivanke pri Nitre, Želiezovciach, Dedine Mládeže, Zlatnej na Ostrove, neskôr v okrese Piešťany a ďalších oblastiach.
O pestovanie vo vode sa pokúšali viaceré družstvá
V Levickom okrese bolo niekoľko družstiev, ktoré sa zaujímali o pestovanie ryže.
Podľa slov Ladislava Vinczeho z levickej pobočky Štátneho archívu Nitra projekty na výstavbu ryžovísk boli v počiatku 50. rokov v obciach Malé Ludince, Šalov, Mýtne Ludany, Zalaba, Hontianska Vrbica, Kalinčiakovo, Kubáňovo, Čata, Zbrojníky, Trhyňa aj Levice.
