LEVICE. Dva dobové albumy zachytávajú putovanie Jána Roxera frontom v juhovýchodnom Poľsku a na západnej Ukrajine. Počas takmer troch rokov navštívil zničené mestá, vojenské nemocnice, vojakov na bojisku. Fotografie, pohľadnice a poľné karty posielal rodine do Levíc. Povolávací rozkaz dostal aj jeho syn Pavol.
Súčasťou zbierky Tekovského múzea sú už vyše polstoročie.
Poškodené albumy teraz prešli reštaurovaním. Hoci ide o amatérske zábery, odborníci hovoria o vysokej historickej a informačnej hodnote. Dokumentujú pohľad priameho účastníka a zároveň obyčajného človeka – poštára - na udalosti, ktoré prvá svetová vojna priniesla.
Korešpondencia z frontu
Bozkávam. Pozdravujem. Týmito slovami končil Ján Roxer odkazy, ktoré z frontu adresoval manželke, matke a synovi. Viacero pohľadníc ostalo bez podpisu, zadovážil si ich kvôli zaujímavým fotografiám. Zachovali sa aj listy či ilustrácie.
Vo vojnou poznačenou východnou časťou Európy prechádzal od februára 1915 do decembra 1917.
Fotografie z leta 1915 zachytávajú vojenskú nemocnicu a zranených vojakov, tiež stavbu zbombardovaného mosta a zničený kostol v poľskom meste Rozwadów.
„Náš bocian odohnal husi od kŕmenia, otvorené okno je moja kancelária. Tie dve husi, ktoré stoja predo mnou, sú mojím majetkom!“ opísal čierno-biely záber v júli 1916. Obrázok zachytáva usmiatych vojakov pred domom. Pred nimi sa na dvore medzi husami prechádza bocian.
Narukoval ako poštár štvrtej armády
V čase, keď vypukla prvá svetová vojna, mal 42 rokov. O pár mesiacov ho poslali ďaleko od domova.
Pamiatkou na miesta, ktoré navštívil počas troch rokov na takzvanom haličskom fronte v juhovýchodnom Poľsku a na západnej Ukrajine, sú pohľadnice a fotografie. Neskôr nimi zaplnil dva albumy. Tekovskému múzeu ich v roku 1972 predal syn Jána Roxera, Pavol.
„Roxer prostredníctvom početnej korešpondencie komentuje udalosti na fronte, z bezpečnej vzdialenosti dôstojníka a pracovníka hlavnej pošty štvrtej armády,“ hovorí historička Nikola Mihálová.
Predstavuje adresátom krajinu, ktorou prechádza, mestá pred vojnou i následne zničené bombardovaním, popisuje pevnosti, druhy vojska, zajatcov, zákopy, obete vojny, cintoríny, ale aj bežný život vojakov v tábore či ľudí, ktorých na ceste stretal.
Ďalej sa dočítate aj:
- Kto bol Ján Roxer a jeho rodina,
- ako na 500 obrázkoch zmapoval svoje cesty po frontových oblastiach,
- čo ho čakalo po skončení vojny a návrate domov,
- v akom stave sa dostali albumy reštaurátorke na stôl.
Ján Roxer sa narodil 11. decembra 1872 v Budapešti. V Leviciach žil od roku 1894. Tu sa oženil s Vilmou Szilassyovou, dcérou mestského notára. Z troch synov najstarší zomrel ako trojročný, stredný Pavol sa narodil v roku 1899, najmladší Mikuláš prišiel na svet v Bratislave v roku 1902.
„Životným i profesijným osudom Jána Roxera bola pošta, pracoval tu pred narukovaním,“ približuje životné cesty.
Do života jeho rodiny a ďalších Európanov zasiahla prvá svetová vojna.
Povojnový experiment s ryžoviskami nevyšiel. Na juhu Slovenska zmenili plány a produkciu Čítajte Vojnu spustil atentát
„Mesiac po sarajevskom atentáte na rakúsko–uhorského následníka trónu vyhlásilo o 11. hodine 28. júla 1914 Rakúsko-Uhorsko vojnu Srbsku,“ pripomína osudové okamžiky historička.
„Zrodila sa vojna svetových rozmerov, ktorá ukončila jednu historickú epochu a započala najkrvavejšie storočie v dejinách ľudstva,“ hovorí.
Do jej víru bolo postupne priamo alebo nepriamo zapojených viac ako 30 štátov. Bojujúce štáty zmobilizovali obrovský počet vojakov, ktorí bojovali a zomierali na jej frontoch v Európe, Ázii i Afrike.
Prvá svetová vojna si vyžiadala smutnú bilanciu. Predpokladá sa, že v nej zomrelo okolo osem až desať miliónov vojakov, zranených bolo 20 miliónov. V jej priebehu zahynuli nielen vojaci, ale aj civilisti – následkom hladu, chorôb, námorných či leteckých útokov a genocídy.
Otec aj syn sa vrátili domov
Na jar roku 1917 na front narukoval aj syn Pavol, slúžil v 14. honvédskom nitrianskom pluku. Rodine Roxerovcov sa tragické straty vyhli. „Našťastie sa obaja vrátili domov,“ uzatvára historička kapitolu spred vyše sto rokov.
Po vojne, v apríli 1920, riaditeľ pôšt a telegrafov vymenoval Jána Roxera za vrchného poštového oficiála v Leviciach.
Tisícročný karolínsky meč aj slovanské hradiská objavili pri Hrone. V dedine predpokladajú aj ďalšie nálezy Čítajte Doma si uchovával dva albumy, ktoré obsahujú takmer päťsto pohľadníc, fotografií a poľných kariet. Neskôr ich jeho syn doniesol do levického múzea. Pred polstoročím ich do depozitu odkladali v poškodenom stave.
Tekovské múzeum získalo vlani prostriedky na reštaurovanie tzv. Roxerových albumov z Fondu na podporu umenia a od nitrianskej župy.
Záchrany sa ujala skúsená reštaurátorka Janka Blaško Križanová. „Album je výrazne poškodený, deštrukcie materiálu všetkých súčastí sú rozsiahle, celkový stav je veľmi zlý a bráni plneniu pôvodnej funkcie,“ priblížila počiatočný stav jedného z dvojice albumov.
Aj keď ide o amatérske zábery, ocenila ich vysokú historickú a informačnú hodnotu.
Po približne ročnej práci mohla konštatovať: „Reštaurovaním sa podarilo stav predmetov stabilizovať a zlepšiť ich vizuálny vzhľad. Albumom sa prinavrátila ich originálna podoba s dôrazom na zachovanie patiny a zlepšenie funkčnosti.“
