LEVICE. Bola streda 20. decembra 1944. O tretej poobede začali hučať sirény. Levičania vedeli, že sa musia skryť.
Podľa dobových zdrojov večer už bolo mesto pod kontrolou Červenej armády. Na odpor na Ludanskej ceste sa postavila len hŕstka mladíkov, naverbovaných maďarskou armádou.
Na druhý deň ale prišlo nezmyselné bombardovanie. Zomrelo šesť civilistov, vrátane matky s dvomi deťmi. Spojenecké bomby zasiahli rodinné domy na dnešnej prvej až štvrtej ulici.
Ani po obsadení Červenou armádou to nemali Levičania ľahké. Front ostal stáť len pár kilometrov za mestom pri Hrone. Blížili sa Vianoce, pasovali sa s nedostatkom potravín, rabovaním.
Do najťažšej bitky na dolnom Pohroní ostávali ešte tri mesiace. Bratislavsko-brnianska operácia sa začala nadránom 25. marca 1945.
V Leviciach bol Hitler aj Mussolini
„Keď boli Šahy 14. decembra oslobodené, maďarskí dôstojníci vedeli, že sa blíži koniec. Z Levíc začali utekať,“ približuje situáciu spred 80 rokov historik Peter Pleva z Tekovského múzea.
Predchádzali tomu udalosti, ktoré poznačili naše územie aj celú Európu.
Po Viedenskej arbitráži v roku 1938 dnešné južné Slovensko a Podkarpatská Rus pripadli do Maďarského kráľovstva. Niektorí obyvatelia to spočiatku vítali. „Maďarské kráľovstvo bolo ale na tom ekonomicky horšie, preto bolo veľa ľudí sklamaných. Hovorilo sa: Minden drága, vissza Prága!– Všetko drahé, naspäť k Prahe!“
Po arbitráži Levice obsadili maďarskí vojaci, v roku 1944 prišli nemecké jednotky.
„Weinbergerov dom stál vtedy na mieste dnešnej Družby na rohu. Oproti je Vojenská ulica. Tam bolo veliteľstvo nemeckých vojsk,“ opisuje miestne reálie.
Niektoré ulice v Leviciach premenovali a až do 20. decembra 1944 niesli názvy po fašistických diktátoroch. Napríklad tu bola Ulica Hitlera, dnešná Ulica K. Marxa alebo talianskeho vodcu Mussoliniho, v súčasnosti to je Štúrova ulica. Dôkaz je na historickej mape Levíc, kde sú názvy zaznačené.
Hitlerova ulica je zaznačená na starej mape Levíc. Dnes je to Ulica K. Marxa. (zdroj: Jana Némethová)Do boja sa postavili iba mladí chlapci
Pomery v meste boli roky celkom pokojné.
Prišiel ale december 1944. „Situácia sa začala dramaticky meniť. Druhý ukrajinský front postupoval na Levice. Sovietske vojská predpokladali, že tu bude tuhší odpor, bude sa bojovať,“ naznačuje ďalej.
V Leviciach mala maďarská mládežnícka polovojenská organizácia Levente svojich stúpencov, ktorí sa podrobovali výcviku.
„Prihlásili sa bojovať za Szálasiho, vodcu pronacistickej strany Šípové kríže. Kolaboroval s Nemcami. Levickí študenti dostali zbrane. Mali brániť Levice do poslednej kvapky krvi. Skončilo sa to ale veľmi zle. Sovieti mali tanky, guľomety a týchto zopár mladíkov nemalo proti nim šancu,“ opisuje tragický stret, ktorý sa odohral na dnešnej Ludanskej ceste. Okrem tejto prístupovej cesty spojenecké vojská dorazili na námestie od Kalinčiakova. Šiestej gardovej tankovej brigáde velil Kravčenko.
„Levičania spomínajú, že o 15. hodine sa rozozvučali sirény dlhým tónom. Ukryli sa v pivniciach. Kúsok od námestia boli kasárne, v nich bola asi stovka maďarských vojakov. Vzdali sa bez boja. Mesto bolo za pár hodín kompletne obsadené,“ konštatuje historické fakty.
Na druhý deň prišlo bombardovanie
Vo štvrtok ale podľa jeho slov nastali veľké škody a tragédia.
„Front postúpil rýchlejšie, ako si spojenci pôvodne plánovali. Predpokladali, že v Leviciach budú veľké boje, lebo nemeckí a maďarskí vojaci sa budú brániť. Naplánované bolo ich bombardovanie. Spojenecký veliteľ letectva nevedel o tom, že mesto je už od stredy obsadené. A tak 21. decembra sa začalo bombardovanie. Bomby dopadli na časť s rodinnými domami, kde je dnes prvá až štvrtá ulica. Zasiahli aj bitúnok, ktorý bol v miestach dnešnej polikliniky Sanat. Šesť ľudí – civilistov zomrelo. Medzi nimi aj matka s dvomi deťmi.“
Kakajúci chlapec má miesto v niektorých betlehemoch. Počas Vianoc mu pripisovali veľký význam Čítajte Druhá letka, ktorá mala mať nálet na centrum mesta, dostala, našťastie, upozornenie, že mesto už obsadili spojenecké jednotky.
Tri mesiace trápenia
Ani nasledujúce týždne a mesiace po obsadení Levíc to nemali obyvatelia ľahké. Vojaci vykrádali vínne pivnice, opíjali sa. „Boli medzi nimi, samozrejme, aj slušní vojaci, ktorí prišli, vyspali sa odišli.“
Od 25. decembra do 25. marca sa front zasekol na Hrone.
„Boli to tri mesiace utrpenia. Obyvatelia strádali, bola zima, problémy so zásobovaním, nedostatok jedla. Front bol šesť – sedem kilometrov od mesta, armády sa ostreľovali, výbuchy bolo počuť až do mesta. Nemci bombardovali strategické podniky. Namiesto mlynu ale bomba zasiahla Schoellerov kaštieľ v parku. V marci 1945 sa pripravovala veľká ofenzíva, obyvateľstvo bolo evakuované. Niektorí Levičania ale odmietli odísť a rabovali. Tak bol vykradnutých aj Schoellerov kaštieľ.“
Levická nemocnica prechádza na vianočný režim. Zatvorené budú viaceré ambulancie Čítajte Po troch mesiacoch zastaveného frontu sa schyľovalo k veľkej bitke. Nadránom 25. marca 1945 sa začalo na brehoch Hrona ostreľovanie a boje. Spojeneckým vojakom viacerých armád sa podarilo na loďkách dostať na pravý breh, kde prezimovali nemecké vojská. Padli tu stovky vojakov. Oslobodená bola Kalná nad Hronom a postupne ďalšie dediny a mestá na západe krajiny.
Výstava Tri mesiace bojov a utrpenia
Sovietski vojaci boli ubytovaní v hrade – v Dobóovskom kaštieli. V areáli Levického hradu je v týchto dňoch umiestnený sovietsky tank. Je súčasťou výstavy venovanej bojom, ktoré sa odohrali pred 80 rokmi. Dvadsiaty december 1944 je považovaný za oficiálny dátum oslobodenia Levíc.
U časti verejnosti vyvolal tank pod Levickým hradom rozruch. „Je to model T34, patrí múzeu, v areáli Levického hradu je ale prvý raz. V minulosti bol v Kalnej nad Hronom, kde je Dom bojovej slávy, následne v Starom Tekove a teraz je zapožičaný v Pohronskom Ruskove. Doviezli sme ho kvôli výstave,“ objasňuje historik Peter Pleva pôvod dobového artefaktu.
Ďalšie sú na samotnej výstave v múzeu. Z väčšej časti je zostavená zo súkromných zbierok, najväčšie zastúpenie má zberateľ a vlastník Múzea vojnovej histórie v Pohronskom Ruskove.
Sú tu kompletné uniformy vojakov jednotlivých vojsk, ktoré sa zdržiavali v Leviciach, zbrane, munícia či poľné telefóny, plynové masky, lekárničky, ďalekohľad, osobné predmety, vojenské mapy, fotografie, tlač. Miesto tú majú aj veci, ktoré sa našli pri exhumácii hrobu nemeckého vojaka.
Po vojne sa ľudová tvorivosť a nedostatok materiálu podpísali pod niektoré úžitkové predmety, ako sú vázičky zo streliva, zbraň, ktorá bola namiesto chýbajúcej armatúry zaliata do betónu. Nemeckú vojnovú techniku zase prerábali na traktory a prilby využívali na vyberanie latrín.
Jeden exemplár je podľa slov historika obzvlášť zaujímavý a má svoj príbeh: „Je to pamätná knižka dievčaťa z Hronskej Mikule, dnes časť Želiezoviec. Na začiatku sú židovské mená dievčat, s ktorými sa poznala a napísali jej do pamätníka. Na konci sa jej podpísal nemecký vojak a venoval jej citát od Adolfa Hitlera.“
Výstava Tri mesiace bojov a utrpenia je v Kapitánskej budove umiestnená do 30. marca 2025. (JN)
