LEVICE. Ľudové motívy, ktoré poznali naši predkovia, má najväčší slovenský okres zmapované. Dvojica nadšencov pre históriu a folklór ich zbierala niekoľko mesiacov vo vyše deväťdesiatke obcí, miest a mestských častiach. Nevynechala zaniknutú obec Mochovce, kde je atómka.
Najväčší súbor vzorov vyšiel v publikácii Naším krajom maľovaným. Autori sa inšpirovali parádnym uterákom z roku 1900,prastarým gombíkom, kolovrátkom a našli ich aj v kazateľni, na honosnom hoteli v Leviciach či radničnom dome v Šahách.
Motívy si čitatelia knihy môžu vymaľovať podľa svojej fantázie. Poslúžia tiež ako predloha na výšivky alebo na látkové tašky či tričká.
Ornamenty našli aj na nezvyčajných miestach
Okres Levice je rozlohou najväčším na Slovensku.
„Rozprestiera sa na území troch historických žúp: Tekovskej, Hontianskej a Ostrihomskej. Slováci a Maďari žijú spolu v tomto regióne už vyše tisíc rokov,“ približujú autori Ladislav Vincze a David Hudec oblasť, v ktorej sa pohybovali dlhší čas.
Hľadali v kostoloch, obydliach, kasniach či poľnohospodárskych objektoch. Ľudové vzory našli na krojoch, keramike, kolovrátkoch, bránach či v architektúre. Svoje domy si zdobili v mestách aj dedinčania.
Motívy prekreslili na papier. „Pestré zloženie konfesné či národnostné sa odrazilo aj do výšiviek,“ hovorí Ladislav Vince, ktorý pripravil textovú časť – zaujímavosti o danom sídle.
Podľa Davida Hudeca, zberateľa krojov a zároveň etnológa Regionálneho osvetového strediska v Leviciach, „ide o 89 obcí a miest, štyri mestské časti Levíc, plus zaniknuté Mochovce“.

Každá má v publikácii jednu stranu s vyobrazeným typickým motívom, jeho pôvodným použitím a textom.
Ručne aj na mašine
Ľudia v minulosti si zdobili ornamentmi najčastejšie odevy a domáce textílie. Vyšívané mali obrusy, ozdobné uteráky, vreckovky, prestierania, vankúše. V zime mali ženy viac času, a tak šili a vyšívali. Parádili nielen seba, ale aj deti a mužov.
Podľa lokality a zvyklostí používali krížikovú výšivku, plnú výšivku, podľa počítanej nite alebo vyrezávaný vzor do látky. V čilejkárskych dedinách už v 19. storočí vyšívali aj strojom. Tekovské kroje boli bohato zdobené a pestré.
Na sviatočnej šatke mávali ženy v Novej Dedine vyšité vzory, z nich jeden sa dostal aj do maľovanky. Ďalšie pochádzajú z rukáva ženských odevov z Podlužian a Tlmáč. Ak by mal niekto chuť, pokojne si ich môže prekresliť, príp. zväčšiť a použiť ako predlohu pre vyšívanie.
„Výšivky z Devičian, Hontianskej Vrbice, Krškán či Pastoviec sú napríklad z uterákov,“ ukazuje etnológ postupne stránky v publikácii. Už pri letmom pohľade vidieť rôznorodosť vzorov aj techník.
Medzi najstaršie patrí uterák z Hontianskej Vrbice, datuje sa okolo roku 1900. „Takéto zdobené uteráky bývali zavesené pri vodovej lavičke, ale neutieralo sa do nich.“
Čajkov, Kozárovce a Veľké Kozmálovce charakterizuje detail výšivky z mužskej košele, Sazdice zase ženského čepca a Starý Tekov vzor výšivky na bruslíku, ktorý bol súčasťou ženského odevu.

V najmenšej obci, v Jesenskom, použili vzor z ozdobného prestierania, rovnako tiež v Uhliskách.
Ornament zo zaniknutých Mochoviec prekreslili z vyšívanej ozdobnej vreckovky, ktorú ženy nosili v rukách. Iný detail našli na dobovej vreckovke zo Starého Hrádku.
Malý gombík reprezentuje Želiezovce vďaka detailu filigránskej ozdoby na tejto dôležitej časti odevu. „Zhotovený bol z plieškov a drôtikov splietaním.“
Na dverách, nábytku aj riadoch
„Reformované obce nemali zdobené kroje. Mali ale zaujímavé štukové fasády sedliackych domov,“ hovorí archivár Ladislav Vincze o ďalšej možnosti, z čoho čerpali.
Ornamenty našli aj na veciach dennej potreby a bežne dostupných miestach.
Výzdobu kazetovej výplne vstupných dverí videli v Dolných Semerovciach a v Šalove, kde je vyobrazený bocian. Hornú Seč reprezentuje vzor z drevenej výplne vstupných dverí ľudového domu.
Ojedinelé ornamenty našli napríklad na kamenných stĺpoch v Hokovciach pri Šahách a Jabloňovciach. Alebo na kovanej bráne v Žemberovciach.
V Domadiciach sa zase inšpirovali detailom z maľovanej truhlice, v Plášťovciach z maľovaného vzoru na nábytku. Koleso kolovrátka poslúžilo ako predloha pre ľudový motív reprezentujúci Horné Turovce a Zalabu. V Keti a Jure nad Hronom je motív z drevorezby pracieho piestu.
Tradičná hrnčiarska obec Pukanec je zastúpená vzorom typického vtáčika z keramiky miestnych remeselníkov. Taktiež pre Bory poslúžil ako podklad vzor z keramiky, konkrétne z maľovaného taniera.