BOHUNICE. V peruánskych Andách, vo výške cez 2-tisíc metrov, leží stratené mesto Inkov Machu Picchu. Na Slovensku na úpätí Štiavnických vrchov je kopec Hrádok.
Len nedávno vrch naskenovali letecky pomocou inovatívnej výskumnej metódy. Informácie prenesené na obrazovku priniesli zaujímavé zistenia.
Na kopci sú zvyšky kamenných stavieb a systému terasových polí. Tiahnu sa aj na svahoch údolia. Ich vek nie sú zatiaľ určený.
Lokalitu s rozlohou 140 hektárov zmapovali geoinformatici zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave systémom LIDAR.
Zdokumentovali takto aj ďalšie významné miesta, niektoré doteraz nepoznané. Napríklad praveké polia na Liptove, kde je 7-tisíc rokov staré obrovské opevnené sídlisko.
Nové zistenia poslúžia archeológom. Zachytená je pamäť krajiny.
Kamenné terasy na svahoch
„Systém polí pri Bohniciach je jedna z asi najkrajších a najzaujímavejšie usporiadaných historických krajinných štruktúr, čo vidieť v LIDAR-e na Slovensku,“ hovorí Tibor Lieskovský z Katedry globálnej geodézie a geoinformatiky, Stavebnej fakulty STU v Bratislave.
V roku 2017 začali mapovať Slovensko inovatívnou laserovou metódou. V lokalite medzi Levicami a Banskou Štiavnicou zachytili niekoľko zaujímavostí. Jednou z nich sú terasové polia a zvyšky kamenných stavieb na vrchu Hrádok za kostolom nad dedinou Bohunice.
Osídlený bol už v dobe kamennej. V stredoveku, po tatárskom vpáde, tu stálo opevnenie, ktoré slúžilo na ochranu cesty k banským mestám, ako boli Pukanec a či Banská Štiavnica.
Vo svojej dobe to bol nevídaný park so zvieratami, gejzírom a voliérami. Mestskému parku vrátia zašlú slávu Čítajte „V čase tureckého ohrozenia bolo toto miesto zapojené do systému varovania obyvateľstva. Je tiež dôkazom toho, že v minulosti sa na pestovanie viniča využívali strmé svahy,“ píše sa v obecnej monografii.
„Keď idete od Pukanca, vidno kamenné terasy,“ hovorí o vrchu Vladimíra Rišková, starostka dediny so 155 obyvateľmi. Stavať na ňom mali rozhľadňu, predtým sa mal konať archeologický výskum. Zatiaľ z toho nič nie je.
Aj dnes tam ešte ľudia pestujú vinič. Časť ale pohltil les. Zvyšky opevnenia hrádok sú skryté pod stromami, spod zeme vytŕča starý kamenný múrik. Hrádky uvedeného typu boli u nás rozšírené v 12. až 15. storočí.
Terasy sú aj na svahoch údolia
Jadro tvorí kopec nazývaný Hrádok, ktorý má približne 17 hektárov. Terasy pokračujú aj na svahoch údolia potoku Sikenica. Celkovo má oblasť plochu približne 140 hektárov.
„Vidieť tam množstvo terás, ale aj pozostatky kameníc – kamenných rún, čo sú navŕšené valy z kamenia, ktoré predstavujú starú formu viníc, obdobne aj pozostatky starých zaniknutých pivníc a domov,“ opisuje T. Lieskovský, čo sa zobrazilo po spracovaní dát na monitore počítača.
Územie bolo využívané na poľnohospodárske účely. „Vinice a terasy tam môžu byť v pôvodnej podobe stovky rokov, je to pomerne úrodná oblasť,“ odhaduje.
Val obrov, pevnosť aj praveké hradiská
Laserom prebádali celé okolie. Región bol v minulosti pomerne atraktívny.
„Južne od obce sú ešte väčšie historické krajinné štruktúry v katastri Jabloňoviec. Neďaleko v obci Pečenice začína tzv. spečený val nazývaný aj val obrov, ktorý sa tiahne niekoľko kilometrov celou krajinou. Jeho datovanie sa predpokladá do ranného stredoveku.“
Ďalšie údaje načerpali severne od Bohuníc, v bývalom banskom meste Pukanec. „Na LIDAR-e vidieť nielen pozostatky opevnenia konštruovaného na podobných princípoch ako protiturecké pevnosti Nové Zámky a Leopoldov, ale aj množstvo pingových ťahov, t. j. pozostatkov povrchového dolovania, ktoré kopírujú podpovrchové žily nerastného bohatstva.“ Na obrázku sú zobrazené ako hustá sieť dier v povrchu.
Po vážnych nehodách začínajú úrady konať. Odstrániť majú nedostatky na viacerých križovatkách Čítajte V Levickom okrese, v lokalite Slovenská brána, zachytili aj systémy pravekých hradísk okolo hradiska Krivín v obci Rybník alebo aj v okolí Malých Kozmáloviec.
Ľudské oko ich nevidí, LIDAR áno
LIDAR je inovatívna metóda založená na meraní vzdialenosti pomocou laserových lúčov. Geoinformatik sa jej venuje už niekoľko rokov. „Funguje na podobnom princípe, ako určujú netopiere alebo veľryby svoju polohu v priestore. Využíva sa na to časový rozdiel medzi vyslaným a prijatým – odrazeným signálom.“
Tým, že sa vedcom podarilo „obnažiť“ povrch, toto skenovanie tak prinieslo množstvo nových, pre ľudské oko bežne v teréne nepostrehnuteľných prvkov.
„Okrem hradísk sú to objekty ako mohyly, staré cesty, ťažobné areály, miliere, pozostatky bojísk, zaniknuté staré poľné systémy a podobne,“ objasňuje záber. Výpočet dopĺňa o nové hradiská alebo doteraz netušené časti známych hradov - valy, priekopy.
Pracovníci pamiatkového úradu dokázali napríklad v okolí Veľkého Tribeča na ploche 260 kilometrov štvorcových identifikovať vyše 11 500 objektov.
Na oblohe sa objaví úkaz, ktorý je pozorovateľný len raz za niekoľko rokov Čítajte „Mňa osobne veľmi tešia nálezy pravekých polí na Liptove, 7-tisíc rokov staré obrovské opevnené sídlisko, kde je viacero opevnení a najväčšie má 600 metrov v priemere,“ hovorí.
