SANTOVKA. Pozemok s rodinným domom Juraja Lauka sa nachádza v lokalite, kde sú archeológovia ako doma. Odkryli tu už opevnené sídlisko zo staršej doby bronzovej aj pravdepodobný príbytok šamana. Viaceré nálezy sú ojedinelé v Európe.
Miesto bolo obývané v dávnych dobách, dôvodom sú minerálne pramene.
K archeológom sa nedávno pridali aj paleontológovia. Potvrdili, že odtlačok v skale, na ktorú sa majiteľ pozerá z jedálne, môže byť starý stovky tisíc rokov. Vyvrátili aj mylnú informáciu, že je pozostatkom mamuta. Odborníci zo Slovenskej akadémie vied sa zhodujú, že ide o vzácnejší nález. V skutočnosti patril inému pravekému zvieraťu. Bol to gigant svojej doby. Prezradilo ho zakrivenie.
Na Slovensku sú podobné nálezy výnimočné, známe sú len z asi desiatich lokalít.
Šamanské miesto má za domom
Vysoká travertínová kopa zaberá časť záhrady Juraja Lauka v Santovke. Vznikala postupným usádzaním minerálov. Obec neďaleko Levíc je známa viacerými prameňmi. Využíva ich miestne kúpalisko, minerálku tu v závode aj fľaškujú. Jeden prameň vyviera priamo na jeho súkromnom pozemku.
„V 60. – 70. rokoch tu bola ťažbu santovského travertínu, ktorý sa používal na pomníky, obklady. V roku 1976 ju ukončili,“ ukazuje na nezvyčajný útvar za rodinným domom. V tých časoch tu bolo voľné priestranstvo, rodina pána Lauka si dom postavila neskôr, pred 15 rokmi.
Až následne, keď prišli archeológovia, zistil, že kopa v jeho záhrade mohla byť šamanským miestom z neolitu. „Našiel sa tu džbánik – lineárna keramika stará 5,5-tisíc rokov, časť sekeromlatu, spálená parohovina, kel z diviaka, roh z tura, kosť jeleňa a mamuta a aj zub,“ hovorí o nálezoch vo svojej záhrade. Niektoré predmety má doma, ako ale zdôrazňuje, sú zaevidované.
Všetko je inak
Najväčším objavom na súkromnom pozemku Santovčana je ale pozostatok odtlačku pravekého zvieraťa. Kly malo dlhé približne jeden meter. Stopa po jednom sa objavila v spodnej časti travertínovej kopy, keď tu ešte lámali kameň a odvalili časť skaly.
Dlhé roky nález spájali s klom mamuta. „Až prišli paleontológovia, vyplnili to hmotou a vznikol odliatok,“ ukazuje na žltkasté zvyšky hmoty na skale, ktoré tam ostali.
Vedci priniesli nové zistenie. Nejde o kel mamuta, ale slona lesného. Mamut mal kel na konci zakrivený, slon len mierne ohnutý. Obýval Európu a západnú Áziu. Bol to jeden z najväčších známych druhov slonov, s hmotnosťou aj 13 ton.
Časovým tunelom sa vrátia do minulosti. Návštevníci hradu stretnú holografického bojovníka aj ducha Čítajte Majiteľ pozemku si na základe archeologických poznatkov myslí, že zviera tu nezahynulo. „Pravdepodobne ho ulovil praveký lovec. Kel položil na skalu, vtedy bol nižšia, a buď ho tam zabudol alebo vedel, že ho kameň „zje“,“ opisuje, ako sa postupne usádzali minerály z prameňa, až kel pohltili.
Je oveľa vzácnejší, ako si mysleli
Ján Madarás, generálny riaditeľ Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied a jeho kolega paleontológ Csaba Tóth sa v Santovke zastavili pred dvomi rokmi v januári. Boli aj v záhrade Juraja Lauka, kde sa v travertínovej vyvrenine zachoval odtlačok kla.
„Jeho dobre vydarenú sadrovú kópiu majú v malom obecnom múzeu na Obecnom úrade v Santovke. Až do našej návštevy mali kel s popiskou, že ide o kel z mamuta. Práve kolega Tóth, ktorý je najlepší špecialista na fosílne chobotnatce u nás, ho správne identifikoval ako podstatne vzácnejší nález kla z lesného slona,“ ozrejmil šéf Ústavu vied o Zemi.
„V dobách ľadových boli mamuty pomerne bežné, ale v krátkych medziľadových dobách, keď u nás žili aj lesné slony, je to výnimočný nález,“ hovorí o artefakte.
Vo svojej dobe to bol nevídaný park so zvieratami, gejzírom a voliérami. Mestskému parku vrátia zašlú slávu Čítajte „Podľa malého stupňa zakrivenia predpokladáme, že kel patril slonovi lesnému - Palaeoloxodon antiquus. Na Slovensku je tento druh známy asi z desiatich lokalít, čiže je v porovnaní s nálezmi mamutov, ktorých je približne 350 nálezísk, omnoho vzácnejší,“ potvrdil Csaba Tóth.
Podľa špecialistu na fosílne chobotnance veľkým hendikepom týchto nálezov sú absentujúce absolútne veky.
„Tento teplomilný druh je z Európy známy od začiatku stredného pleistocénu, čo je približne 800- až 700-tisíc rokov. Väčšina nálezov zo Slovenska pochádza pravdepodobne z teplejších fáz stredného pleistocénu, 500- až 200-tisíc rokov, dosiaľ jeho najmladší výskyt je doložený z lokality Gánovce starý 100- až 90-tisíc rokov,“ pridáva orientačné datovanie.
V západnej a južnej Európe bol slon lesný prítomný ešte aj v období posledného glaciálu, približne 45-tisíc rokov.
„V strednej Európe v tom čase bola oveľa drsnejšia, kontinentálna - suchšia a studenšia klíma, ale z dôvodu absencie presných vekových dát však nemožno úplne vylúčiť, že sa sem príležitostne zatúlal aj počas krátkych teplejších období posledného zaľadnenia,“ myslí si.
