LEVICE. V meštianskom dome na Vojenskej ulici zapĺňajú knihy každý kúsok priestoru. Čo sa nezmestí do políc, je naukladané v komínkoch alebo v banánových krabiciach. „Tomu som sa chcela vyhnúť,“ smeje sa Beáta Gyetvenová. Knihy ale stále pribúdajú.
Antikvariát otvárala pred pätnástimi rokmi. Po čom je stále dopyt, sú napríklad niektoré diely edície Stopy, ktorá u nás vychádza od roku 1964. Zháňajú ich najmä muži, špeciálne dve nedostupné vydania. V policiach sú aj vyše 100-ročné knihy či raritné šelakové platne do najstarších gramofónov s plechovou rúrou a natáčaním kľukou.
Antikvariát nie je ale o biznise, aj keď obchodu v ostatnom čase pomáha internet – knihy sú na predaj cez e-shop. Aby obchodík mohla majiteľka prevádzkovať, venuje sa kníhviazačstvu. Starým knihám dáva druhú šancu. Grify a techniky odovzdáva aj záujemcom v rámci kurzov.
Na otázku, či knihy prežijú, má jasnú odpoveď.
Cez inzerát
Prítomnosť nechávame na ulici a starými dverami vstupujeme do priestoru, ktorý si pamätá niekoľko storočí.
„Je to najkrajší dom na ulici,“ hovorí majiteľka antikvariátu o meštianskom dome v starej časti Levíc. Na Vojenskej ulici je niekoľko historických domov.
Antikvariát je tu osem rokov. Predtým bol neďaleko stanice. „Pred 15 rokmi sa predávala kníhviazačská dielňa na Dopravnej ulici. Kúpila som ju a v jednej časti som zriadila antikvariát. Prvé knihy som mala od otca, po rodine, a potom ich už začali nosiť ľudia,“ vracia sa do začiatkov. Po čase ale pochopila, že priestory pod 13-poschodovým panelákom nie sú najvhodnejšie.
„Buď skončím, alebo musím ísť do mesta, povedala som si pred ôsmimi rokmi.“
Meštiansky dom jej padol do oka. Veľmi sa podobal na budovu na Dolnej ulici v Banskej Bystrici, kam ako dievča chodila kupovať staršie knihy. „Boli tam klenby. Police s knihami siahali až po plafón. Vždy tam bolo plno Ľudí. Už vtedy som túžila mať antikvariát.“
Kedysi na nich vyrastali, teraz je to boom
Do jej obchodíka prichádzajú mladí aj starší zákazníci. Niekto knihy predáva, iný ich hľadá. „Keď knihu donesú, hneď viem, že sa tu buď dlho neohreje, alebo tu bude aj desať rokov,“ hovorí zo skúseností.
Za svojím domom našiel odtlačok pravekého giganta. Nález starý státisíce rokov prekvapil aj paleontológov Čítajte Najbežnejšie sú podľa jej slov klasiky: „Detské knihy, tých donesú päť – šesť naraz. Ďalej beletria, ženské romány, lexikóny, na jar Záhradkári, verneovky či knihy z najstaršej edície SPKK, Spoločnosti priateľov krásnych kníh, ktoré od 40. rokov mala doma každá domácnosť.“
Za „chuťovky“ označuje nedostatkové výtlačky z edície Stopy. Zameriavala sa na dobrodružné, detektívne, sci-fi žánre určené pre mládež.
„Od roku 1964 do roku 2016 vydali 154 titulov. Chlapi ich začínajú zbierať, je to boom. Nedostatkové sú Dieťa divočiny a Bašta civilizácie. Zbieram ich aj ja, chýba mi už len 30 vydaní,“ usmieva sa a ukazuje na pár kúskov legendárnych kníh, na ktorých vyrastali generácie v minulom režime. Po rokoch sa k nim mnohí s nostalgiou vracajú a hľadajú chýbajúce diely. Problémom je, že napríklad Bašta civilizácie vyšla pred 60 rokmi v malom náklade 6500 kusov, kým Winnetou až v 60-tisícovom. K jednému výtlačku sa aj dostala, uľútostilo sa jej ale zákazníka, ktorý ho zháňal a knižku mu posunula.
