LEVICE. Pavol Stancel je obklopený všetkým, čo súvisí s dobrodružnými filmami o Indiánoch. Vznikli v 60. rokoch minulého storočia a stali si hitom svojej doby. Na príbehoch statočného Winnetoua vyrástlo niekoľko generácií.
Záľuba priviedla Levičana tak ďaleko, že začal vyhľadávať legendárne miesta nakrúcania a zúčastňovať sa zahraničných festivalov. Rozprával sa s kaskadérmi, členmi štábu, hercami. Nezabudnuteľnými sú pre neho stretnutia s hlavným hrdinom. Tridsiatnik Pierre Brice sa stal Winnetouom z večera do rána.
Izby v dome v Leviciach zapĺňajú plagáty, knihy, zberateľské predmety, fotografie. Vďaka veľkej televíznej obrazovke má filmy napozerané do najmenších detailov. Pri sledovaní odhalil aj chybičky, ktoré režisérovi a strihačom unikli.
Aj po vyše šesťdesiatich rokoch majú winnetouovky stále svojich verných fanúšikov.
Zlatá štvorka
Písal sa rok 1962, keď medzinárodný štáb natočil prvý nemecký dobrodružný film Poklad na Striebornom jazere. Do troch rokov pribudli diely Winnetou I., Winnetou II. – Červený gentleman a Winnetou III. – Posledný výstrel.
„S Pierrom Briceom bolo jedenásť filmov. Tieto prvé sú ale zlatou štvorkou,“ hovorí Pavol Stancel.
Predlohou bol román nemeckého spisovateľa Karla Maya, autora kníh o náčelníkovi Apačov a jeho pokrvnom bratovi Old Shatterhandovi. Stvárnil ho americký herec Lex Barker.
Mayovky sa stali legendárnymi. Levičan ich má v zbierke 215. Najstaršia je z roku 1903, čo bolo prvé vydanie Pokladu na Striebornom jazere v češtine. Slovenské vydanie má z roku 1931.
Dej westernu je situovaný do prérií obývaných indiánskymi kmeňmi. Nakrúcanie nebolo v Amerike, ale v dnešnom Chorvátsku. Tunajšie jazerá, rieky, skaly a údolia pripomínali územia Divokého západu. Čo do deja chýbalo, štáb dotvoril.
„Táto koľaj je pôvodná, je tam aj dodnes. Túto ďalšiu, po ktorej vlak vrazí do domu, dorobili,“ ukazuje jednu z fotografií v publikácii.

Knihy, ktoré má vo svojej knižnici, sú bohaté aj na autentické zábery z natáčania, pôvodné scenáre a zobrazenia, ako si filmári vypomáhali. Napríklad scény pod vodou natočili umiestnením kamery a kameramana do veľkej sklenej nádoby.

„Používali zdvihák, veľkoplošné zrkadlá. Režisér Harald Reinl natáčal každý záber premyslene, čo prispieva k veľkoleposti filmu,“ oceňuje.
Dral lavice v kinách
K winnetouovkám sa dostal v detstve. „Mame som zobral opasok zo šatovky a spravil som si čelenku,“ smeje sa pri spomienke, ako sa hrávali na Indiánov. S hrdinami sa stotožnili a prežívali s nimi dobrodružstvá viaceré generácie.
„V roku 1968 dávali Poklad na Striebornom jazere. Mama nás volala: chlapci, poďte pozerať. Mal som sedem rokov, na druhý deň som vstával do školy, ale dovolila nám to,“ spomína s vďakou.
Druhý diel Winnetoua Červený gentleman videl v jeden deň dvakrát: „V nedeľu doobeda sme boli v dome kultúry na Lipníku, stálo to štyri koruny. Pre veľký záujem premietali aj o druhej poobede. Tak sme išli znova.“
Z Tlmáč do Levíc sa presťahovali v roku 1973. Keď dávali Winnetoua, levické kino Slovan bývalo nabité.
V spomienkach má aj westerny z bývalej Nemeckej demokratickej republiky s najznámejším Indiánom z východného bloku Gojkom Mitičom. „Hovorili sme, že ideme na Mitiča. V tom bol rozdiel od winnetouoviek - tie boli lepšie,“ porovnáva filmy z východného a západného Nemecka.

V rokoch 1984 – 85 obnovili premiéry jednotky, dvojky a trojky Winnetoua v levickej Družbe: „Volali sme to šmejd kópie. Nevideli sme celý formát filmu. Upravili ho tak, aby sa dal premietať aj v dedinských kinách. Z jednej aj druhej strany chýbalo z obrazu. Až po prevrate, keď prišlo DVD, sa dal pozerať celý originál formát.“
Hľadajú miesta natáčania
Fanúšikovia sa aj po rokoch stretávajú na medzinárodných festivaloch, kde pozývajú hercov, kaskadérov a tvorcov filmov. Pochádzali z rôznych krajín – západného Nemecka, Francúzska, bývalej Juhoslávie, Ameriky.
V roku 2011 sa Levičan zúčastnil veľkého zrazu v Chorvátsku. Aj keď dobre nerozumel po nemecky, atmosféra ho pohltila. Ďalšie roky sa na festy vracal, hľadal miesta natáčania podľa filmových záberov. Podarilo sa mu ich nájsť a odfotiť viacero.
„Je ich vyše osemdesiat, niektoré sa na filmovom pásme objavia len niekoľko sekúnd,“ hovorí a ukazuje fotky notoricky známych scenérií, ale aj menej známych lokalít. Naposledy našli s kamarátom na Zelenej lúke miesto natáčania Winnetou III. a sedlo Mali Alan.
Turisti najčastejšie navštevujú známe vápencové útesy a skaly Tulove grede, kde sa nachádza aj odtlačok ruky predstaviteľa Winnetoua.
„Starigrad je baštou fanúšikov. Natáčal sa tu film Poklad na Striebornom jazere. Sú tu ikonické skaly, nachádzajú sa nad tunelom a diaľnicou, Zelená lúka, kde bol Winnetou zastrelený,“ opisuje pobrežné mesto Starigrad neďaleko Zadaru. Kroky fanúšikov tu smerujú do Winnetouvho múzea.
Asi dve hodiny cesty odtiaľ sú Plitvické jazerá, ktoré sú povinnou jazdou pre milovníkov mayoviek. Aj keď Levičan tvrdí, že v okolí priezračných jazier sa natáčalo len päť percent scén.

V roku 2012 sa mu podarilo prvý raz stretnúť legendu, Pierra Bricea. „Francúzsky herec nevedel po nemecky, tak natáčal scény v angličtine a následne ich predabovali. Podali sme si ruky, odfotili sme sa,“ ukazuje fotografiu, ktorá má čestné miesto. Ďalšie spoločné foto má z 5. júna 2015. Na druhý deň herec zomrel.
Winnetouvky majú stále fanúšikov
Na festivaloch postretal ľudí, ktorí sa kedysi točili okolo filmovačiek. Napríklad herečku Jelenu Jovanovič Žigoň alias Daliu, herca Mirka Bomana, ktorý vo filme komunikoval básnením, ďalšieho chorvátskeho herca Demeteara Bitena, ktorý stvárnil zálesáka Dicka Stonea či francúzsku herečku Sophie Hardy - krehkú krásku v tretej časti Winnetoua.
„Marie Versini, ktorá hrala Nšo-či, sestru Winnetoua, mi podpisovala materiál. Vysvetľoval som jej, aby napísala: pre Pala - Pavla. Zostala však zmätená, preto som povedal, nech napíše Paul a dodal som, že ako Jean-Paul Belmondo, Francúz, ktorého, samozrejme, poznala. Spolu hrali len vo filme Horí Paríž?“ opísal jeden zo zážitkov.
Spomedzi kaskadérov mu utkveli Luka Kneževič, Zvonimir Čubelič alebo Ivo Krištof, kaskadér a znalec koní, ktorý učil jazdiť na koni Pierra Bricea. „Kým neprišiel na natáčanie Pokladu na Striebornom jazere, na koni nikdy nesedel. Neskôr si kone natoľko obľúbil, že ich choval na svojom majetku vo francúzskom Breste,“ pridal ďalšiu z množstva informácií, ktoré má naštudované.
Jedným z najdôležitejších kaskadérov vo filmoch Winnetou bol Šimun (Šime) Jagarinec. „Tento odvážny kaskadér robil dabléra Pierrovi Briceovi vo všetkých nebezpečných jazdeckých scénach.“
Na zrazoch stretol aj indiánskeho náčelníka z východného bloku Gojka Mitiča. Ten v 60. rokoch natáčal film Náčelník Veľký had vo Vysokých Tatrách. Plavili sa na Štrbskom plese.
Chybičky vo filmoch
Levičan videl winnetouovky nespočetnekrát a s hrdinami prežil tisícky hodín. Priznáva, že na veľkej televíznej obrazovke už ani tak nevnímam dej, ale všetko, čo je bokom, napríklad chybičky.
„Takú som zbadal, keď bol zastrelený bandita a spadol z koňa. Strih spravili neskoro, pretože v závere ostalo, ako dvihol hlavu,“ opisuje nevydarené filmové skonanie jednej z postáv. Podobne tak zazrel, ako Winnetou v treťom diele zoskočil zo skál aj s koňom. Za skalou bol kaskadér, ktorý vystrčil ruku, keď chytal uzdu koňa.
Winnetou zomrel s hercom
Pavol Stancel knihy nielen číta, ale sa venuje aj písaniu. Vydal tri publikácie. Prvý bol román Pribina, nasledoval western Krajina duchov a zatiaľ poslednou je kniha Hviezdy hovoria vždy pravdu, ktorý je o Rimanoch a dobytí Kartága.

Levičan by si rád splnil jeden sen. Chcel by navštíviť Drážďany, kde je dom Karla Maya. Tam písal svoje romány. V súčasnosti je v ňom jeho múzeum.
Na záver ešte pridáva spomienky na posledné chvíle hereckej legendy.
Na feste 5. júna 2015 vyrobili na Zelenej lúke improvizované miesto, kde vo filme zomrel Winnetou. Účastníci sa k nemu dostali po skalnatom chodníku a mohli sa odfotiť.
„Táto akcia bola akoby zlou predzvesťou,“ vracia sa späť. Na druhý deň si bol s kaskadérom Lukom Kneževičom zaplávať v mori. Keď sa vrátili do hotela, ľudia plakali. „Winnetou naozaj zomrel. Zomrel Pierre Brice.“