LEVICE. Fotenie bolo v minulosti udalosťou, na ktorú sa ľudia dopredu pripravili. Návšteva fotoateliéru mala svoje čaro. Na výsledok si bolo potrebné počkať. Rodinné či svadobné obrázky potom mali svoje čestné miesto v domácnostiach.
Na sklonku 19. a začiatku 20. storočia poskytovalo služby v malých Leviciach viacero fotoateliérov. Miestni fotografi naberali skúsenosti a trendy v európskych metropolách.
Už vtedy bola medzi nimi rivalita, ohováranie. Ateliéry si robili v meste aj v tlači dômyselnú reklamu. Zákazníkov lákali na snímky s rekvizitami, v kostýmoch či na vykurované priestory. Novinkou boli pohľadnice s portrétmi.
Niektorí cestovali v lete za bohatšou klientelou do kúpeľov, iní po menších mestách vtedajšieho Uhorska.
V medzivojnovom období boli v meste aj obchody s fotoaparátmi a potrebami, kde amatérskych fotografov učili vyvolávať snímky z negatívov. Začiatok 50. rokov znamenal koniec súkromného podnikania.
Najznámejších fotografov a ateliéry priblížila Marta Švoliková z levického pracoviska Štátneho archívu v Nitre.
Lekárnik bol amatérskym fotografom
Doklad o prvom majiteľovi fotografického aparátu v Leviciach sa našiel v materiáloch Magistrátu mesta Levice.
Reklama v novinách fotografa Rusznáka:
„Umelecké snímky sa zhotovujú v najpozreteľnej jakosti. Zväčšovanie v každej veľkosti a jakosti. Legitimácie – Divadelné skupiny Barvité podobienky. Nočné snímky pri elektrickom svetle.“
„Prvou položkou v súpise pozostalosti bývalého lekárnika Henricha Valtera, ktorý zomrel v Leviciach 9. apríla 1877, bol fotoaparát s príslušenstvom, ocenený na 25 zlatých,“ vracia sa do druhej polovice 19. storočia.
Lekárnické vzdelanie, znalosť chemikálií a chemických procesov predurčovali lekárnikov, aby patrili k prvým amatérskym fotografom.
Zhotovovaniu záberov sa venoval aj lekárnik Dr. Eduard Boleman (20. 12. 1836 - 18. 9. 1884). Ním vyhotovené zábery sa nachádzajú v Albume MUDr. Františka Bracha, ktorý vznikol k 60. narodeninám tohto lekára.
Doktor Brach sa zaslúžil o založenie a postavenie prvej budovy levickej nemocnice. Album obsahuje zábery lekárov a lekárnikov, ktorí v čase výstavby a dokončenia nemocnice pôsobili v Leviciach i ďalších sídlach Tekovskej župy. Táto mimoriadna pamiatka je uložená v Tekovskom múzeu v Leviciach.
Fotografie sa stali módou
„Niektoré portréty uložené v albume vyhotovili Rudolf Kretter a Ján Licskó, prví doložení profesionálni fotografi, pôsobiaci v Leviciach v rokoch 1880 – 1881,“ pridáva archivárka ďalšie informácie do historickej mozaiky.
Kretter a Licskó pravdepodobne pôsobili v Leviciach istý čas súbežne. Rudolf Kretter tu pracoval už v roku 1880. Fotograf Ján Licskó prišiel do Levíc z Budapešti, kde si ateliér otvoril už v roku 1862. V Leviciach mal ateliér pravdepodobne v Zelenozáhradnej ulici, kde levickí fotografi pôsobili ešte nasledujúcich 30 rokov.
„Bola medzi nimi rivalita, súperili o zákazníkov. Úspech u klientely závisel od polohy ateliéru a prostredia, v ktorom fotograf pracoval,“ opisuje.
Fotografi neváhali a za zákazníkmi aj cestovali: „Licskó v lete obyčajne odchádzal za zákazníkmi do kúpeľov vo Vyhniach. Oznámenia o dočasnom presune fotografa do Vyhní nachádzame v levickom týždenníku Bars. V kúpeľoch nachádzal bohatšiu klientelu a nepochybne mal viac zákaziek ako cez leto v Leviciach.“
Otvorili ďalšie ateliéry
V októbri 1893 si otvoril na námestí v Leviciach ateliér banskoštiavnický fotograf Alojz Baker.
Odrazom neistého postavenia fotografov a rivality fotoateliérov, dokonca tiež ohovárania konkurencie, je inzerát budapeštianskeho dvorného fotografa Petra Kalmára, uverejnený v januári roku 1891 v levickom Barsi: „... nie sú pravdivé sťažnosti, že nie som dobrý fotograf...“
Tesne pred prelomom 19. a 20. storočia pôsobili v Leviciach fotografi Jozef Kalmár a Dezider Bergtraun. Kalmár prišiel z Budapešti, ateliér v Leviciach mal na námestí.
Winnetou je hrdinom niekoľkých generácií. Levičan sa s legendou stretol na miestach natáčania Čítajte Dezider Bergtraun prijímal zákazníkov v meste od roku 1893, ale bol aj putovným fotografom. Cestoval „za kšeftom“ po viacerých, spravidla menších mestách vtedajšieho Uhorska. Fotograf dopredu oznámil miesto a čas, kam príde, aby zákazníci boli informovaní. V meste zostal nejaký čas a po vyhotovení záberov sa presunul do iného mesta.
Trendy z európskych fotoateliérov
Bergtraunov ateliér odkúpil Marek Münz. V novembri 1900 v týždenníku Bars ponúkal ako novinku pohľadnice s portrétmi, ktoré bol schopný vyhotoviť do desiatich minút.
„Budapešť bola pre mnohých Levičanov kultúrnym a spoločenským centrom. Veľa najstarších rodinných portrétov levických rodín pochádza z chýrnych peštianskych ateliérov Mai és tarsa alebo Koller. V Budapešti do prvej svetovej vojny sídlilo takmer 300 profesionálnych ateliérov, existovali tu už aj amatérske fotokluby,“ približuje archivárka metropolu na Dunaji.
Ďalším fotografom, pôvodom z Budapešti, ktorý sa v roku 1902 natrvalo usadil v Leviciach, bol Artúr Nagy. Remeslu sa vyučil v Mníchove, za sebou mal prax vo viacerých známych ateliéroch, napríklad v Budapešti, Berlíne a vo Viedni. V Leviciach hneď prevzal ateliér Mareka Münza. Priniesol si nové vybavenie ateliéru – aparáty aj osvetľovaciu techniku.
Keď na Hlavnom námestí postavili reprezentatívnu budovu Kalvínskeho dvora, Artúr Nagy presťahoval koncom roka 1909 svoj „moderný fotografický, maliarsky a zväčšovací ateliér“ na druhé poschodie. Dbal na propagáciu svojho podnikania: „Reklama fotoateliéru Nagy na streche budovy lákala zákazníkov, okrem toho mal reklamnú vitrínu s vyhotovenými fotografiami na budove bolemanovskej lekárne, pred rokom 1909 na budove starého hotela Lev.“
Levický hrad chránil močiar aj vodná priekopa. Park, ktorý v nej založili, prinavrátia do 19. storočia Čítajte Pred prvou svetovou vojnou Nagy počas letnej kúpeľnej sezóny prevádzkoval aj filiálny ateliér vo Vyhniach. Za fotografku sa u otca vyučila aj dcéra Ilonka. Po jeho smrti v roku 1943 živnosť prevzala a ateliér viedla jeho manželka. Fotoateliér Nagy sídlil v Kalvínskom dvore až do zrušenia živnosti v roku 1947.
Foteniu sa vyučili aj členovia rodín
Žigmund Adler, rodák z Kalnice, ktorá je dnes súčasťou Kalnej nad Hronom, sa do Levíc prisťahoval 1. septembra 1900. Bol nielen majiteľom fotoateliéru, ale tiež kina a premietačom. Jeho ateliér sídlil na Mártonfyho ulici, čo je dnešná Hviezdoslavova ulica. Fotografoval tiež jeho brat Alexander Adler.
V jeseni roku 1905 sa do Levíc priženil Ladislav Kiss, narodený v Komárne 3. decembra 1879. Ateliér mal na Simorovej, dnes už neexistujúcej ulici, ktorá sa nachádzala v priestore dnešného Kalvínskeho námestia.
„Jeho zábery sa zachovali napríklad na pohľadniciach Ostrihomu a Bátoviec. Vo fotoarchíve Tekovského múzea v Leviciach je uložené tablo učiteľského ústavu z roku 1912, triedy v ktorej študoval Jozef Cíger Hronský. Maturantov fotil a tablo namaľoval Ladislav Kiss,“ pripomína kuriozitu.
Bol gigantom svojej doby. Odtlačok pravekého zvieraťa objavil majiteľ na svojom pozemku za domom na juhu Slovensja Čítajte Fotografovaniu sa neskôr venovala aj jeho vtedy už bývalá manželka, ktorá sa znovu vydala za fotografa Jozefa Vargu. Stala sa majiteľkou ateliéru, a tak sa u nej vyučil a pracoval syn Július z prvého manželstva. Od 25. decembra 1944 do konca augusta 1945 bol zamestnaný ako fotograf u Sovietskej komandatúry mesta Levice.
Reklama na vykurovaný ateliér
K najlepším fotografom patril Vojtech Laufer. Ateliér mal vo vlastnom dome na Balassovej ulici, čo je dnešná Ulica I. Krasku. „Laufer sa okrem fotografovania venoval tiež maľovaniu, bol výborný portrétista,“ zdôrazňuje archivárka.
Vojtech Laufer ako lokálpatriot už pred druhou svetovou vojnou používal k svojmu priezvisku umelecký prídomok Lévavári. Definitívne si priezvisko na Lévavári zmenil v roku 1940.
Od mája roku 1920 pôsobil v Leviciach fotograf Henrich Rusznák, rodák z Lučenca. Remeslu sa vyučil a prvú prax získal v Berlíne – Treptowe. Jeho ateliér bol medzi hotelom Lev a evanjelickým kostolom.
Ako hovorí Marta Švoliková, získal si dobré meno, jeho služby vyhľadávali nielen Levičania, ale tiež vidiečania: „Bol poruke, blízko námestia a trhoviska. Veľa starých levických rodín má v rodinných albumoch školské či svadobné fotografie vynikajúcej kvality, vyhotovené v Rusznákovom ateliéri.“
Rusznák sa snažil vychádzať svojim zákazníkom v ústrety. Podľa reklamy uverejnenej v januári 1924 v týždenníku Bars zhotovoval aj snímky v kostýmoch, s rekvizitami, skupinové a detské fotografie v „najkrajšej úprave“. Ateliér bol neustále k dispozícii, reklama zdôrazňovala, že je vykurovaný. Pred fotoaparát si dal namontovať veľké zrkadlo, v ktorom sa fotografovaný videl a mohol „dať“ takú pózu, aká sa mu páčila.
„Umelecké snímky sa zhotovujú v najpozreteľnej jakosti. Zväčšovanie v každej veľkosti a jakosti. Legitimácie – Divadelné skupiny Barvité podobienky. Nočné snímky pri elektrickom svetle.“ Takýmito reklamnými sloganmi v novinách pozýval fotograf Rusznák.
Archivárka hovorí, že Rusznák, Nagy i Laufer nešetrili a pravidelne uverejňovali reklamné inzeráty na svoje fotoateliéry v prvorepublikových novinách. Fotografickému remeslu sa pri otcovi vyučila aj dcéra Henricha Rusznáka, Katarína. V lete 1937 absolvovala záverečnú prax u Artúra Nagya.
V roku 1927 pôsobilo v meste päť fotografov: Alexander Adler, Vojtech Laufer, Henrich Rusznák, Artúr Nagy a Mária Vargová. Na Slovensku bolo v roku 1930 celkom 258 ateliérov, v ktorých pracovalo 502 fotografov.
Vo svojej dobe to bol nevídaný park so zvieratami, gejzírom a voliérami. Mestskému parku vrátia zašlú slávu Čítajte Fotografické živnosti v Leviciach neboli výhradne len mužskou záležitosťou. V predvojnovom období si okrem pani Vargovej otvorila ateliér tiež Mária Neuerová s názvom Neuer Mara photo – studio.
Obchody s fotopotrebami
Ateliér Alexandra Hajdú začal v Leviciach fungovať v roku 1932. Sídlil na Masarykovej ulici, dnešnej Ulici sv. Michala, v budove, kde je dnes stredná odborná škola. Predmetom živnosti bolo fotografovanie portrétov pre firmu Helios. Keď v roku 1935 fotoateliér presťahoval do Bolemanovho domu, na poschodie nad lekáreň, otvoril si tu aj obchod s fotoaparátmi, fotografickým doskami a filmami a fotografickým papierom. Svojich zákazníkov bezplatne učil fotografovať. Vyvolával a zhotovoval fotografie z negatívov fotoamatérov.
Amatérski fotografi si mohli kúpiť potrebný tovar v niekoľkých obchodoch, fotoaparáty i materiál bol dostupný, okrem Hajdúa predával fotomateriál aj Henrich Rusznák. Fotopotreby ponúkali tiež obchod Ondreja Picka, drogéria lekárnika Preisicha.
Pripadnutie Levíc do Maďarska po Viedenskej arbitráži v novembri 1938 znamenalo pre živnostníkov plošné preverovanie živností, no fotografi boli strategickou živnosťou a po preverení mohli ďalej podnikať.
Po vojne
Podľa hlásenia Okresného živnostenského spoločenstva z 20. februára 1947 prevádzkovali v Leviciach fotografickú živnosť Henrich Rusznák, vdova Helena Nagyová a Ľudovít Tamáš s moderným zariadením, vdova Mária Vargová s jednoduchým zariadením.
Inkovia mali Machu Picchu, na Slovensku je Hrádok so zvyškami terasových polí a kamenných stavieb Čítajte V roku 1947 začal v Kalvínskom dvore namiesto ateliéru vdovy Nagyovej fungovať ateliér Juraj Brűnnera. Od apríla roku 1949 bol majiteľom tohto ateliéru Oskar Neumeister. Rok pred likvidáciou fotografických živností fungovali v Leviciach tri ateliéry: Oskar Neumeister – Foto Metro, Ľudovít Tamáš a Henrich Rusznák.
Začiatok 50. rokov znamenal koniec súkromného podnikania a nadlho sa pretrhla tradícia rodinných firiem. Fotograf Tamáš sa stal zamestnancom Hostiteľského kombinátu mesta Levíc – komunálneho podniku. Jedným z odborov komunálu bola tiež fotoslužba. Komunálny fotoateliér bol v budove Sitna, v roku 1952 mal deväť zamestnancov.
