ŽELIEZOVCE. Asi dva kilometre južne od mesta, neďaleko Hrona, sa na rovine týči malý kopec. Zarastený je stromami a kríkmi. Pod nimi sú zvyšky tzv. Prepadnutého kaštieľa, nazývaného aj Elsüllyedt kastély.
Málokto z miestnych obyvateľov o ňom vie. Historických prameňov je minimum. Čo sa dochovalo, sú legendy a príbehy.
Že tu stavba stála a približne k akému obdobiu sa datuje, preukazujú nájdené ruiny. Napríklad tehly majú monogramy, ktoré používali v tehelni Esterházyovcov.
V lesíku na kopci
„Je to mystické miesto, chodím tam od detstva,“ hovorí Želiezovčan Ákos Csonka. Vyštudovaný historik sa zaujíma o dejiny mesta, tiež o lokálnu históriu.
Lokalitu má zmapovanú. Zo Želiezoviec sa sem dá dostať autom za päť minút smerom na Hronovce alebo pešo za dvadsať minút. Z hlavného ťahu vedie nenápadná úzka cesta k bažantnici pri Hrone. Približne v polovici je lesík Hrable v ňom ukrytý Prepadnutý kaštieľ.
„Ruiny ukrývajú zvláštne tajomstvá. Tu a tam sa povaľujú pečatené tehly. Príroda už dôkladne pohltila trosky, stále ale možno rozoznať časti múrov či oblúky,“ opisuje pokojné miesto, ktoré sa zapáčilo líškam. Vidieť tu ich nory.
Miestni nazývajú toto miesto Prepadnutý kaštieľ. „Aký kaštieľ to mohol byť alebo ako sa prepadol, to dnes nikto nevie,“ pridáva.
Podľa historika sa zachovalo len zopár nesúvislých legiend a príbehov, no žiadne konkrétne archeologické výskumy či historické spracovanie. Ani archívne dokumenty, ani mapy neuchovali jeho príbeh.
Naskytá sa viacero teórií, od pohrebiska z doby Avarov, cez bývalý kaštieľ rodu Becseiovcov, alebo prekliaty lovecký kaštieľ. „A možno aj nič z toho,“ krčí plecami.
Od Avarov do nedávnej minulosti
„Podľa niektorých predpokladov mohol byť na vyvýšenine, ktorá sa nezvyčajne pravidelne dvíha z rovinatej krajiny, obetný pahorok z obdobia Avarov. V jeho okolí sa dodnes dajú nájsť úlomky pravekej keramiky,“ rozmotáva najstaršiu z teórií.
Podľa inej si na tomto mieste mohli postaviť svoj stredoveký kaštieľ Becseiovci.
„Keď však Imricha Becseia v roku 1320 vymenovali za kapitána hradu v Leviciach, zlatý vek kaštieľa sa skončil a začal upadať. Táto teória však naráža na problém, že dané miesto je pomerne ďaleko od centra Želiezoviec, takže by bolo nelogické, aby sa tak veľmi vzdialili od osídlenia. Navyše je známe, že Becseiovci Želiezovce nikdy neopustili,“ pridáva historické fakty.
S legendou o Potopenom kaštieli prišiel podľa jeho slov miestny amatérsky historik István Kovács z Hronoviec. Príbeh je fiktívny. Bohatý pán si na tomto mieste postavil lovecký kaštieľ. Keď si prišla stará čarodejnica vypýtať pohár vody, odbil ju. Zakliala ho slovami: Nech sa tvoj kaštieľ prepadne do zeme aj s tebou!
Staré tehly so značkami
Na mieste sa stále nachádzajú zvyšky stavieb z tehál, ktoré nesú monogramy „G E“. Niektoré zdroje uvádzajú aj nález tehly s nápisom „G E K 1763“.
„Z toho takmer s istotou vyplýva, že viditeľné ruiny sú pozostatkami budovy postavenej Esterházyovcami. Tehly s monogramom „G E“ sa v Želiezovciach vyskytujú vo veľkom množstve, najmä v stavbách patriacich kedysi do panstva Esterházyovcov, ako boli kaštieľ, Sacherov dom, koniareň a rôzne hospodárske budovy,“ pridáva podložené fakty.

Tehly sa pravdepodobne vyrábali v tehelni za železnicou, ktorá dnes už neexistuje.
Želiezovce sa začiatkom 17. storočia dostali do majetku rodu Esterházyovcov najmä prostredníctvom sobášov. Zvolenská vetva tohto rodu postupne zjednotila rozdrobené panstvá v oblasti. „Archívne záznamy naznačujú, že Miklós Esterházy už v roku 1617 zvažoval výstavbu kaštieľa v Želiezovciach. Neskôr toto územie daroval svojmu bratovi Pálovi. Pre vojny s Turkami a finančné okolnosti sa výstavba začala až okolo roku 1720 zásluhou Jánosa Esterházyho de Galántha. Konečnú podobu získal kaštieľ pravdepodobne až v roku 1804,“ objasňuje historické súvislosti.
Myslí si preto, že stavba v lese Hrable mohla byť postavená až po tomto období, pričom rok 1763 z tehly sa zdá byť mylný.
Kaštieľ nemohol vtedy vzniknúť, pretože János Esterházy de Galántha (1695–1753) aj jeho syn János Károly Ferenc de Galántha (1723–1757) boli v tom čase mŕtvi.
„Jeho vnuci, János Nepomuk de Galántha a Károly de Galántha, sa narodili v rokoch 1750 a 1756, takže ako 13- a 7-roční sotva mohli dať postaviť lesný lovecký kaštieľ. Ak to vôbec bol lovecký kaštieľ.“
Čo hovorí stará mapa
V tejto oblasti, neďaleko rieky Hron, neskôr založili hospodársky majer, ktorý bol súčasťou dobre fungujúceho hospodárskeho systému panstva.

„Je teda možné, že tajomná stavba nebola kaštieľom, ale len hospodárskou budovou. Túto teóriu podporuje aj existencia studne v blízkosti ruín, ktorú niektoré pramene nazývajú Majnó,“ hovorí o ďalšej možnosti, ktorú podporuje aj mapa Prvého vojenského mapovania Uhorska z rokov 1782–1785.
„Na mieste tejto záhadnej stavby bol dodatočne vyznačený nejasný dvojitý štvorcový symbol ceruzou. To naznačuje, že stavba mohla vzniknúť až po dokončení mapy. Kresba pripomína akúsi pevnosť alebo uzavretú budovu s vnútorným dvorom. Tvarom sa podobá na dnešný, teda po roku 1804, hlavný kaštieľ, ale na rohoch akoby mala polkruhové výstupky pripomínajúce bastióny.“
Ako pridáva, pevnosť to určite nebola, inak by po nej zostalo viac dôkazov.
Vedľa symbolu sa nachádza nejasný nápis, ktorý sa zatiaľ nepodarilo rozlúštiť. Písmená splývajú s terénnym značením mapy a sú ťažko čitateľné. Pravdepodobne ide o slovo Ruin, teda ruina.

„Tajomstvo tejto stavby teda stále nie je odhalené. Mohla to byť poľovnícka chata, hospodárska budova alebo niečo celkom iné. Odpoveď by priniesol len archeologický výskum alebo geofyzikálny prieskum. No nie je isté, či by bol vôbec potrebný – možno by len odhalil prozaickú pravdu, ktorá by zničila všetky legendy,“ myslí si Ákos Csonka.