NOVÁ DEDINA. Grófska rodina Schoellerovcov vlastnila rozľahlé lesy a levické panstvo. V roku 1911 si postavila poľovnícky zámoček v Čifároch a zakrátko do ich majetku pribudla nová stavba – lesný kaštieľ na Žuhráčke.
Zažil poľovačky panstva, ale aj vypäté časy druhej svetovej vojny, keď tu útočisko našli partizáni. Až ho po vojne rodine s celým majetkom znárodnili.
Drevená stavba na úpätí Štiavnických vrchov je dnes zapísaná v registri nehnuteľných kultúrnych pamiatok. Lokalita je miestom na lesoturistiku, hubárčenie a relax. Dostať sa k nej dá po spevnej ceste a dokonca sa aj ubytovať v izbách niekdajších vlastníkov.
Šľachtické sídlo v lese
V Novej Dedine, v časti Gondovo, návštevníkov nasmeruje na vedľajšiu cestu žltá tabuľa s označením Žuhráčka. Po ôsmich kilometroch mierneho stúpania sa ukáže drevený kaštieľ so zelenou strechou obklopený parčíkom. Kratšia cesta sem vedie z vedľajších Devičian.
Poľovnícka chata pre rodinu a dom správcu sú od roku 2019 zapísané v ústrednom zozname pamiatkového fondu ako národná kultúrna pamiatka.
Vnuci princeznej pricestovali z Uruguaja na juh Slovenska. Vyhľadali miesta, kde žili ich predkovia Čítajte „Možno ich hodnotiť ako takmer ucelene zachovaný hodnotný architektonický súbor, typ menšieho poľovníckeho šľachtického sídla,“ hovorí Richard E. Pročka, odborný referent Krajského pamiatkového úradu v Nitre.
Sú typickým príkladom zrubovej architektúry s prvkami secesie, historizmu a ľudovej architektúry.
Aj po sto rokoch ostali autenticky zasadené do parkového areálu, ktorý prechádza do otvorenej prírody.
Aristokracia sa vedela zariadiť aj v lesoch
Podobné kaštiele a chaty určené na ubytovanie počas poľovačiek boli u aristokracie veľmi obľúbené.
Aj Schoellerovci v čase výstavby už jednu poľovnícku chatu mali. Pri obci Čifáre – Pata si ju dali postaviť v roku 1911 alebo 1914. „Žuhráčka opakovala koncept tejto staršej chaty s pridruženým domom správcu,“ hovorí.
Iniciátorom bol barón Gustav Philipp Ritter von Schoeller, ktorého rodina kúpila levické panstvo v roku 1867.
Pre výstavbu, ktorá prebiehala v rokoch 1917 až 1920, vybrali vyvýšené miesto v Sovej doline, na krížení viacerých lesných komunikácií.
Využili dostupný materiál. Drevenú zrubovú konštrukciu kombinovali s murovanými časťami, všetko bolo posadené na vyvýšenej kamennej podmurovke.
Podľa pamiatka sa v interiéri zachovalo viacero zaujímavých architektonických prvkov, prevažne stavebno-stolárskeho charakteru. Hodnotné sú napríklad zábradlia schodísk, vyrezávané drevené lišty, zárubne, trámy drevených stropov.
Aj vonkajšie drevené časti vstupov, fasád a striech boli bohato vyrezávané. Priečelie zdobili poľovnícke trofeje, čo dokladujú dobové zábery zachované v levickej pobočke Štátneho archívu v Nitre. Parožie zdobilo aj steny interiéru, poslúžilo na výrobu lustrov.
Zajatci stavali cestu aj chatu
„Súčasťou majetku, ktorý vlastnili Schoellerovci, boli aj rozsiahle lesy na južných svahoch Štiavnických vrchov, kde sa mohli venovať svojej záľube – poľovníctvu,“ hovorí Jarmila Bátovská. Pracovníčka levického archívu pridáva aj ďalšie informácie k poľovníckemu kaštieľu, ktorý len nedávno získal status pamiatky.
Je to mystické miesto, hovorí historik o lesíku za mestom. Kopec v sebe ukrýva ruiny kaštieľa Čítajte Panské lesy prešli do vlastníctva statkárskej rodiny už v roku 1869. Lesný majetok Schoellerovcov na území Slovenska predstavoval rozlohu 2273 hektárov. Išlo o rozľahlé pozemky v Devičanoch, Bátovciach, Jabloňovciach, Jalakšovej a Lišove a Gondove, ktoré je dnes súčasťou Novej Dediny. „Obyvatelia obce pracovali na Schoellerovskom panstve, muži boli drevorubači, kosili seno, pracovali ako povozníci, ženy robili v lesných škôlkach, zalesňovali holiny a čistili lesné chodníky,“ vracia sa k starým záznamom.
V rokoch prvej svetovej vojny na poľnohospodárske práce využívali aj vojnových zajatcov, najmä Srbov a Rusov.
