BRHLOVCE. Adriana Mrvová si splnila sen. Vo viniciach po predkoch má prírodnú ružovú záhradu. Na 20-árovovom pozemku so sopečným podložím sa darí vzácnym historickým odrodám. Niektoré zháňala dlho a našla ich až v zahraničí.
Ruže pestuje bez zavlažovania a chémie. Rastliny náchylné na vošky a iné ochorenia ochraňuje prírodnou formou. Rovnakou cestou im dodáva výživu.
Už na prvý pohľad vidno, že jej ruže nie sú bežné, aké poznáme z kvetinárstiev. Plné kvety sa odlišujú tvarom, ale hlavne využitím. Uplatnenie nachádzajú v kozmetike a sú aj jedlé v podobe džemov, sirupov, želé alebo čajov.
Ružičkový raj
Už približne dva týždne berie do rúk košík a prechádza záhradou. Ručný zber rozkvitnutých hlávok sa začal v máji. Zbierať treba ráno, keď lupene najviac voňajú.
Ružová záhrada sa nachádza vo viniciach v Brhlovciach, ktoré sú známe vďaka skalným obydliam vytesaným do tuhy. Sopečný pozostatok tvorí podklad aj pod jej záhradou.
„V letných mesiacoch je tu na viniciach sucho a horúco, s minimom dažďových zrážok. Pestovanie ruží v takomto prostredí by sa zdalo nevhodné, avšak opak je pravdou,“ hovorí pestovateľka, ktorá 23 rokov pôsobila vo finančnom sektore.
Záhradu, ktorú má po svojich predkoch, zakladala pred tromi rokmi. Odvtedy sa počet koreňov rozšíril na stovky kusov. Odrody sa ale dajú spočítať na prstoch rúk.
„V nasej Ružovej záhrade sa špecializujem na najvzácnejšie olejové, aromatické ruže: damašskú, Rosa damascena, stolistú - Rosa centifolia, ktorá je známa i ako Rose de Mai a historické odrody, ako je keltská ruža,“ vymenúva.
Práve ruža keltská, Rosa gallica, je podľa jej slov vzácnosťou. Je jedným z najstarších kultivovaných a pestovaných druhov, stála na začiatku šľachtenia všetkých starých odrôd európskych kultúrnych ruží. Rastie hlavne v teplejších oblastiach a patrí tu k ohrozeným druhom.
Práve sopečná pôda poskytuje jedinečné podmienky pre rast a voňavé kvitnutie týchto vzácnych druhov ruží.
Za dedinami v Levickom okrese sa túla medveď. Majú fotky aj video Čítajte „Už od detstva si pamätám vôňu starých ruží v predzáhradke, ktoré pestovala starká. Odvtedy viem, že sú jedlé. Boli to „pánske“ ruže – tak ich volali, ruže stolisté,“ opisuje vyšľachteného kríženca, pre ktorý je typická silná vôňa a hlávka pripomínajúca kvet pivonky.
Dostať sa k týmto pravých odrodám bolo podľa jej slov náročné: „Dva roky som hľadala sadenice v Bulharsku i po súkromných škôlkach v Anglicku a Čechách.“
Zdravé aj chutné
Kvety každej odrody dáva do iného košíka. „Nechajú sa jemne preschnúť a do 24 hodín sa spracujú na kvetovú vodu,“ približuje najbežnejší postup.
Inokedy sa studený macerát nechá stáť dva - tri dni. Záleží od toho, čo z lupeňov kvetov pripravuje.
Okrem spomínanej ružovej vody sa v kozmetike využívajú aj tinktúry, kvapky, olejčeky, balzamy z ruží. Esenciálne oleje sa získavajú parnou destiláciou.
V prírodnej záhrade s mini rozáriom pestuje aj bylinky, ovocné stromy, kriky muchovníkov a arónie, ktoré tvoria živý jedlý plot.
Po ružiach začnú plodiť kriky muchovníkov a neskôr arónia. Vyrába z nich úžitkové kulinárske produkty, ako sú džemy, sirupy.
V horúčavách a mrazoch
Pestovateľka si musela poradiť s tým, že vo viniciach nie je ani voda, ani elektrina, v lete horúčavy a v zime mráz.
„Rastliny sú hlbšie sadené, aby sa vytvoril silný koreňový systém. Vodu si čerpajú zo zeme,“ približuje a pridáva, že sopečná pôda sa vyznačuje vysokou úrodnosťou a dobrým zadržovaním vody. Pôda obsahuje množstvo minerálnych látok, ako je kremík, vápnik a draslík, ktoré sú pre rast rastlín zásadné.
Kvet zapáchajúci ako zhnité mäso zakvitol na juhu Slovenska prvý raz. Trvalo mu to štyridsať rokov Čítajte Pri ochrane pôdy pred slnkom a v zime pred mrazom sa jej osvedčila metóda podslamovania.
Keďže pozemok je v podhorí Štiavnických vrchov na otvorenom priestranstve, kde sú v zime silné mrazy, rastliny strihá až začiatkom jari, alebo keď sa začne otepľovať. Tento rok to bolo už v januári, ale zvyčajne je to vo februári až marci.
Bez chémie
Milovníčky ruží vedia, že tieto trvalky sú náchylné na choroby. Ničí ich škvrnitosť, múčnatka, hrdza, ale aj vošky či piliarky.
Adrika Mrvová hovorí, že má v záhrade vysadené aj tzv. ochranné rastliny, ako sú rozmarín, šalvia, aksamietnica, kapucínka, ktoré odpudzujú škodlivý hmyz. Na prihnojenie dva- až trikrát ročne a tiež ochranu používa výluh zo žihľavy a kostihoja lekárskeho.
Prízvukuje, že všetko pestuje ekologicky, čisto, bez chémie, v najvyššej kvalite.
Rodinnú prírodnú záhradu sprístupňuje v letných mesiacoch aj pre verejnosť. Tento víkend, 7. – 8. júna, sa zapojí do celoslovenského podujatia Víkend otvorených parkov a záhrad.
Možnosti využitia ručne zbieraných lupeňov:
- Ruža damašská (Rosa damascena) - lupene ruže damašskej sú známe svojou intenzívnou vôňou a často sa používajú na extrakciu ružového oleja, ktorý je cenený v parfumérii a kozmetike. Lupene môžu byť použité v kuchyni, najmä pri príprave dezertov, a tiež na ozdobenie rôznych jedál. V niektorých kultúrach sa používajú na liečebné účely, napríklad na zlepšenie trávenia alebo na upokojenie.
- Ruža stolistá (Rosa centifolia) - podobne ako ruža damašská, aj lupene ruže stolistej sú používané na výrobu vysoko ceneného ružového oleja a parfémov. Extrakty z lupienkov sa často používajú v pleťových krémoch a tonikách pre hydratáciu a zjemnenie pleti. Tiež na liečebné účely, výrobu tinktúry pre ženy. Lupene sa používajú na prípravu rôznych kulinárskych potešení, ako sú želé, sirupy, džemy alebo čaje.
- Ruža keltská (Rosa gallica) - v histórii sa používala na liečenie rôznych zdravotných problémov, vrátane kožných ochorení a tráviacich ťažkostí. Lupene pridávame do šalátov alebo dezertov ako dekorácia a na pridanie chuti. Často sa esteticky používajú na ozdobenie slávnostných stolov a dekorácie, vďaka ich atraktívnemu vzhľadu a farbe. Zdroj: Adriana Mrvová
