BRATISLAVA, LEVICE. Imrich Karvaš bol v rokoch 1939 až 1944 prvým guvernérom Slovenskej národnej banky. Narodil sa v dedinke pri Leviciach.
„Riskoval všetko – slobodu, život aj budúcnosť –, aby dal šancu iným. Pod zámienkou evakuácie presunul miliardy korún na podporu Slovenského národného povstania. V rozhodujúcom momente sa z čísel stala zbraň,“ uvádza Národná banka Slovenska s dôvetkom, že veľké činy si zaslúžia, aby sme si ich pamätali.
Na konci júna osadili a odhalili pred budovou centrálnej banky žulovú sochu Imricha Karvaša (25. 2. 1903, Kalinčiakovo – 20. 2. 1981, Bratislava). Označovaný je za ekonóma, štátnika a hrdinu protifašistického odboja.
Päť metrov vysoký symbol
„Jeho otec Viktor Karvaš bol notár, pôsobil vo Varšany, čo je dnešné Kalinčiakovo. Tu sa Imrich Karvaš narodil,“ hovorí Marta Švolíková z levickej pobočky Štátneho archívu Nitra.
Otca neskôr preložili do neďalekého Pukanca. V levickom archíve je uložený triedny katalóg z pukanskej školy. „Zachoval sa záznam o tom, kedy rodina odišla do Holíča. V Skalici Imrich Karvaš ukončil piaristické gymnázium,“ pridáva ďalšie údaje o rodine notára.
Kalinčiakovo je mestskou časťou Levíc. V roku 2008 tu na jeho rodnom dome odhalili pamätnú tabuľu s plastickým portrétom. Stalo sa tak pri príležitosti 105. výročia narodenia Imricha Karvaša.

Od minulého týždňa, 26. júna, je osadená pred budovou Národnej banky Slovenska na Ulici Imricha Karvaša číslo 1 žulová socha. Autorom monumentu je Štefan Papčo.
Ako uvádza centrálna banka, socha vznikala niekoľko mesiacov medzi Ružomberkom a Bratislavou. Je vysoká päť metrov, váži 13 ton a vytvorená je tradičnou technikou štiepenia žuly.
„V surovo lámanom kameni vidno charakter v najčistejšej podobe. A v tom som cítil paralelu s Karvašovou osobnosťou – neoblomnosť, zásadovosť, premyslený cieľ,“ uviedol autor.
Odsúdili ho nacisti aj komunisti
Ide o významného slovenského ekonóma, národohospodára, právnika, vysokoškolského pedagóga a publicistu, popredného medzinárodne uznávaného odborníka v menovej oblasti, presvedčeného humanistu a vlastenca, ktorý do dejín vstúpil ako prvý guvernér Slovenskej národnej banky (1939 – 1944).

Imrich Karvaš počas druhej svetovej vojny ekonomicky podporil Slovenské národné povstanie – hoci vedel, že veľa riskuje. „Nacisti ho zatkli a odsúdili na smrť, komunistický režim ho väznil znova. No zo svojich hodnôt neustúpil,“ uvádza banka.
Súťaž na zhotovenie sochy vypísala banka v lete 2022.
Sochu pôvodne zvažovala odhaliť pri príležitosti 120. výročia jeho narodenia, ktoré uplynulo v roku 2023. Stalo sa tak teraz.
Imrich Karvaš (25. 2. 1903, Kalinčiakovo – 20. 2. 1981, Bratislava)
Profesor Imrich Karvaš bol národohospodár, právnik, vysokoškolský pedagóg a publicista, popredný medzinárodne uznávaný odborník, ale aj presvedčený humanista a vlastenec.
Bol spoluzakladateľom časopisu Politika a redaktorom mesačníka Hospodárske rozhľady. Publikoval 13 monografií, z ktorých treba spomenúť aspoň knihu Základy hospodárskej vedy (reedícia Veda 1999), množstvo odborných článkov, prednášal v Európe i USA.
Už od roku 1925 pôsobil na Právnickej fakulte Univerzity Komenského. Už v rokoch 1926 – 1930 bol generálnym tajomníkom Obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave, 1930 – 1933 tajomníkom Zväzu slovenských bánk, 1932 – 1938 generálnym tajomníkom Národohospodárskeho ústavu Slovenska a Podkarpatskej Rusi a 1932 – 1938 viceprezidentom Exportného ústavu v Prahe. Táto jeho činnosť ho už v predmníchovskej republike dostala do vlády, kde v roku 1938 pôsobil ako minister bez portefeuille vo vláde generála Syrového.
Svoje predstavy o realizácii menovej politiky naplno uplatnil ako guvernér Slovenskej národnej banky, kde pôsobil v rokoch 1939 – 1944. Aktívne presadzoval zachovanie čo najväčšej samostatnosti slovenskej hospodárskej politiky. Urobil závažné kroky v prospech Slovenského národného povstania v auguste 1944 (presunul platidlá do filiálok Slovenskej národnej banky v Ružomberku a Banskej Bystrici, ako šéf Najvyššieho úradu pre zásobovanie presunul v prospech povstania pohonné hmoty, rozdal obyvateľstvu zásoby na tri mesiace vopred), začo ho zatklo gestapo a bol odsúdený na smrť.
Po oslobodení pomáhal pri ekonomickej obnove Slovenska. Odmietol spoluprácu s komunistickým režimom, bol krivo obvinený zo špionáže a velezrady a odsúdený, amnestovaný v roku 1960 a úplne rehabilitovaný až v roku 1969.
Slovensko ako krajina v srdci Európy prešla v 20. storočí turbulentným vývojom plným vzostupov a pádov, často sa správala macošsky ku svojim najlepším deťom. A tak sa mohlo stať aj to, že jeden z mála slovenských ekonómov, ktorý v medzinárodných dimenziách dosiahol špičkovú úroveň, si musel ako invalidný dôchodca vysídlený i s rodinou z vlastného bytu privyrábať na živobytie doučovaním cudzích jazykov. Dňa 3. januára 2001 udelil prezident Slovenskej republiky prof. Imrichovi Karvašovi štátne vyznamenanie SR Pribinov kríž I. triedy, In memoriam.
Zdroj: Národná banka Slovenska