Mestské babice volali domov k pôrodom. Neskôr vznikla v Leviciach nemocnica a súkromné sanatórium

Diplomy získavali v Pešti, Viedni, Debrecíne.

Stará poliklinika v Leviciach (oproti parku), v ktorej bolo v minulom storočí súkromné sanatórium Dr. Molnára. Na dobovom zábere vidno, ako za ňou stavajú budovu dnešnej sporiteľne.Stará poliklinika v Leviciach (oproti parku), v ktorej bolo v minulom storočí súkromné sanatórium Dr. Molnára. Na dobovom zábere vidno, ako za ňou stavajú budovu dnešnej sporiteľne. (Zdroj: Archív Levice)

LEVICE. Starostlivosť ženám poskytovali v 19. storočí pôrodné baby, babice a neskôr diplomované pôrodné asistentky. Boli to vzdelané ženy s kvalifikáciou z uznávaných inštitúcií, napríklad aj z Bratislavskej uhorsko-kráľovskej školy pre babice. Židovské rodičky mali svoje babice. Majetnejšie rodiny si domov k pôrodu zavolali lekára.

Neskôr sa zdravotná starostlivosť a pôrody preniesli do nemocníc. Prvú nemocnicu v Levickom okrese otvorili v roku 1885, keď už župná nemocnica v Zlatých Moravciach nepostačovala.

SkryťVypnúť reklamu

V októbri 1923 vzniklo v Leviciach súkromné sanatórium doktora Maximiliána Molnára. Zameriavalo sa na chirurgické a gynekologické výkony. Za minulého režimu bola v tejto budove oproti dnešnému parku poliklinika.

K rodičkám chodili domov

Úlohou pôrodných babíc bolo pomáhať ženám pri pôrode, okúpať, ošetriť a požehnať dieťa.

Z 19. storočia poznáme niekoľko mien pôrodných báb, pôsobiacich v Leviciach.

„V záznamoch v rodnej matrike Evanjelickej a. v. cirkvi v Leviciach nachádzame meno levickej pôrodnej baby, ktorá chodila k rodičkám od roku 1845. Volala sa Terézia Priviczká,“ hovorí Marta Švoliková z levického pracoviska Štátneho archívu Nitra.

Prečítajte si Levická posádka má nového veliteľa a veliaceho poddôstojníka Čítajte 

Podľa štatistiky z roku 1859 pôsobilo v Leviciach päť pôrodných báb. Mária Bellová, Constantine Pandlerová a Jozefína Persová, obecná pôrodná asistentka, mali diplom z Pešti, zvyšné dve získali kvalifikáciu vo Viedni: Terézia Bolleková, ktorá bola okresná, neskôr župná pôrodná baba a Anna Melcherová.

SkryťVypnúť reklamu

V poslednej tretine 19. storočia chodili k rodičkám v meste babice Anna Molitorová, diplomované baby Juliana Rummerová, Mária Bellová a Anna Fehérová, ďalej Mária Frommová, Žofia Czimermannová, židovským rodičkám pomáhala Karolína Monathová.

Zákon stanovil počet pôrodných asistentiek

Levice mali od začiatku 20. storočia viac ako 10-tisíc obyvateľov, podľa sčítania v roku 1919 bol počet obyvateľov 10 856. V zmysle zákona z roku 1908 malo mesto povinnosť platiť tri pôrodné asistentky.

V roku 1918 to boli Mária Jansonová, vdova Anna Miklósyová a Juliana Gápelová. Okrem nich v tomto roku pri pôrodoch asistovali Róza Bergerová, Gizella Béresová, na majeri Géňa vdova Homolová (Jozefová) a diplomovaná súkromná pôrodná asistentka Mária Mordínyiová.

„Juliana Gápelová zomrela v novembri 1918, ale vedenie mesta až v roku 1923 po tom, keď zomrela ďalšia z mestských pôrodných asistentiek, Mária Jansonová (1853 – 1922), vypísalo výberové konanie na uvoľnené miesta mestských pôrodníčok,“ približuje turbulentné obdobie v roku 1919.

SkryťVypnúť reklamu

Nastal vpád maďarských boľševických vojsk, ktorý zasiahol Levice, zmeny vo vedení mesta a tiež zmeny vo verejnej správe, ktoré sa udiali v roku 1922.

Na dve voľné pôrodnícke stanice sa prihlásilo sedem kandidátok vo veku 28 až 56 rokov. Všetky boli kvalifikované s diplomami z Budapešti, Bratislavy a Debrecína.

Pri výberovom konaní dostala najviac hlasov Mária Mordínyiová, rodená Fotykó, 52-ročná s diplomom z roku 1906 z Bratislavskej uhorsko-kráľovskej školy pre babice, ktorá od roku 1906 pôsobila v Leviciach. Druhé miesto získala 34-ročná Emília Krivdová. Diplom získala v Budapešti v babskom ústave 20. januára 1914. V Leviciach pôsobila od roku 1923.

Mali skúsenosti

V roku 1929 prestala po mozgovej príhode chodiť k pôrodom mestská baba Miklósyová, v júni 1930 mesto vyhlásilo konkurz na jej miesto. Na uvoľnené miesto sa prihlásilo 11 diplomovaných kandidátok.

„Vybrali z nich Jozefu Košutzkú, ktorá absolvovala Štátny ústav pre vzdelávanie a výcvik pôrodných asistentiek v Košiciach. Zamestnaná bola u levického pôrodníka a ženského lekára doktora Ladislava Soósa,“ hovorí archivárka ďalej.

Vznikla záchranka aj poradňa

Prvú budovu nemocnice v Levickom okrese otvorili v roku 1885, neskôr ju prístavbami rozširovali.

V marci 1938 pracovisko Československého Červeného kríža v Leviciach vytvorilo záchranku so sanitkou, ktorá bola umiestnená v nemocnici. V meste fungovala tiež poradňa pre chorých na tuberkulózu. Chorých podporovala potravinami, drevom, mydlom, dôraz kládli na profylaxiu choroby.

Prečítajte si Na ostrove v Hrone vzniklo jedinečné miesto športu a relaxu. Vyhľadávajú ho aj rodiny s deťmi Čítajte 

„Zdravotná starostlivosť v Leviciach v medzivojnovom období bola na výbornej úrovni, vďaka pôsobeniu primára doktora Jaroslava Vidličku, jeho erudícii, skvelému vedeniu nemocnice a lekárom všímajúcim si potreby pacientov,“ hovorí archivárka o excelentnom chirurgovi a vizionárovi, ktorý sa zaslúžil o ďalší rozvoj nemocnice.

Ženy našli pomoc aj v súkromnom sanatóriu

Popri vyhľadávanej štátnej nemocnici na solídnej úrovni poskytovalo zdravotnú starostlivosť aj súkromné sanatórium doktora Molnára a ambulujúci lekári rôznych špecializácií.

Súkromné sanatórium doktora Maximiliána Molnára (1892 Levice - 1944 Osvienčim) s röntgenom a operačnou sálou otvorili v októbri 1923. Maximilián Molnár bol hlavným lekárom sanatória. Keďže bol chirurg a ženský lekár, sanatórium sa zameriavalo na chirurgické a gynekologické výkony. Ako sekundárny lekár tu pôsobil očný lekár Pavel Lőwy. Ďalší personál tvorili jedna diplomovaná ošetrovateľka, kuchárka, sluha a slúžka.

Prečítajte si Študentské časy zažili na levickom internáte tisícky mladých. Po 70 rokoch tu zmenia systém bývania Čítajte 

V prvých rokoch fungovania sanatórium ročne ošetrilo 80 až 90 chorých. Lekárske ošetrenie stálo 60 až 80 korún. V roku 1934 bola budova sanatória zväčšená. Doktor Molnár bol v júni 1944 deportovaný do Osvienčimu, kde zahynul. Sanatórium slúžilo po roku 1950 ako poliklinika, budova bola vo vlastníctve štátu.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tehotenstvo

Súvisiace témy: Pôrody
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Levice

Komerčné články

  1. Technológiám z Nitry dôveruje Tesla aj TikTok.
  2. Chcete dobrý chlieb? Nezačína pri pekárovi, ale ešte skôr
  3. Problém s vlasmi či pokožkou? Krása začína vo vnútri
  4. Táto firma úspešne digitalizuje dopravné riešenia na Slovensku
  5. Moderné okuliare: technológia, ktorá vám uľahčuje život
  6. Rodina ako opatrovatelia: Slovákov straší nesebestačnosť
  7. Nutričný odborník varuje: Syry nie sú to, čo si myslíte
  8. Hanba bokom, je čas tancovať. Tieto karnevaly Európy treba zažiť
  1. Rady pre začínajúcich podnikateľov: na čo nezabudnúť pri štarte
  2. Filantropia slovenských milionárov s tichým vplyvom
  3. Špeciálna krížovkárska príloha v denníkoch SME a Korzár
  4. LESY SR otvorili novú predajňu Lesníckych pochúťok
  5. Chcete dobrý chlieb? Nezačína pri pekárovi, ale ešte skôr
  6. Problém s vlasmi či pokožkou? Krása začína vo vnútri
  7. Táto firma úspešne digitalizuje dopravné riešenia na Slovensku
  8. Nutričný odborník varuje: Syry nie sú to, čo si myslíte
  1. Nutričný odborník varuje: Syry nie sú to, čo si myslíte 12 562
  2. Moderné okuliare: technológia, ktorá vám uľahčuje život 6 430
  3. Chcete dobrý chlieb? Nezačína pri pekárovi, ale ešte skôr 6 319
  4. Hanba bokom, je čas tancovať. Tieto karnevaly Európy treba zažiť 5 711
  5. Technológiám z Nitry dôveruje Tesla aj TikTok. 5 513
  6. Táto firma úspešne digitalizuje dopravné riešenia na Slovensku 4 545
  7. Rodina ako opatrovatelia: Slovákov straší nesebestačnosť 2 833
  8. Problém s vlasmi či pokožkou? Krása začína vo vnútri 2 034
  1. Branislav Hláčik: EU nedokáže ani len zrušiť striedanie času
  2. Roman Kebísek: Timravinu novelu Hrdinovia uhorské úrady scenzurovali. Rukopis je nezvestný
  3. Ján Valchár: Čo to, čo to? Žeby ďalšia rafinéria?
  4. Věra Tepličková: Aj ja som za bundy alebo Ako Glück riešil, riešil, až vyriešil kriminalitu
  5. Ivan Čáni: Keď sa Blaha naparuje v Europarlamente pred „vypredaným“ hľadiskom.
  6. Juraj Sališ: Klasický dôchodcovský systém nie je nič iné ako šikovný podvod.
  7. Radko Mačuha: Skúsme pochopiť Slovensko.
  8. Štefan Šturdzík: Róbert , novinári sú strážny pes demokracie.
  1. Anna Brawne: Drahý Peter, v každej normálnej krajine, by ste vy, tým vedcom, nemohli robiť ani vrátnika! 13 756
  2. Anna Brawne: Pán riaditeľ SIS, klamete alebo máte problémy s pamäťou? 12 798
  3. Rado Surovka: Prečo Fico vyhrá voľby v r.2027. 10 380
  4. Ivan Čáni: Súdruh Blaha nie je rozhodne žiadne neviniatko, ale toto si ani on nezaslúži. 9 525
  5. Veronika Michalčíková: S KST na neprístupných miestach Belianskych Tatier. Sú to celkom fajn ľudia 5 073
  6. Ján Valchár: Palivová kríza v Rusku bujnie 4 999
  7. Věra Tepličková: Podobnosť čisto náhodná alebo Čo sa ti to deje, národ slovenský? 4 902
  8. Ján Valchár: Základný stavebný kameň každej ideológie: STRACH 4 344
  1. Roman Kebísek: Timravinu novelu Hrdinovia uhorské úrady scenzurovali. Rukopis je nezvestný
  2. Věra Tepličková: Aj ja som za bundy alebo Ako Glück riešil, riešil, až vyriešil kriminalitu
  3. Radko Mačuha: Skúsme pochopiť Slovensko.
  4. Dušan Koniar: Ak je Únia v prdeli, kto je tá šťastná mrľa z nej trčiaca?
  5. Marcel Rebro: Pošli Vianoce deťom do ostreľovaného mesta
  6. Roman Kebísek: Ako sa správa stoický filozof? Marcus Aurelius o tom písal pri Hrone
  7. Dušan Koniar: Trnafský Kazisvet, náš agilný sused zo spoločného dvora
  8. Radko Mačuha: Leninovec Blaha sa rozčuluje nad stratou sochy Čulena.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu