LEVICE. Starostlivosť ženám poskytovali v 19. storočí pôrodné baby, babice a neskôr diplomované pôrodné asistentky. Boli to vzdelané ženy s kvalifikáciou z uznávaných inštitúcií, napríklad aj z Bratislavskej uhorsko-kráľovskej školy pre babice. Židovské rodičky mali svoje babice. Majetnejšie rodiny si domov k pôrodu zavolali lekára.
Neskôr sa zdravotná starostlivosť a pôrody preniesli do nemocníc. Prvú nemocnicu v Levickom okrese otvorili v roku 1885, keď už župná nemocnica v Zlatých Moravciach nepostačovala.
V októbri 1923 vzniklo v Leviciach súkromné sanatórium doktora Maximiliána Molnára. Zameriavalo sa na chirurgické a gynekologické výkony. Za minulého režimu bola v tejto budove oproti dnešnému parku poliklinika.
K rodičkám chodili domov
Úlohou pôrodných babíc bolo pomáhať ženám pri pôrode, okúpať, ošetriť a požehnať dieťa.
Z 19. storočia poznáme niekoľko mien pôrodných báb, pôsobiacich v Leviciach.
„V záznamoch v rodnej matrike Evanjelickej a. v. cirkvi v Leviciach nachádzame meno levickej pôrodnej baby, ktorá chodila k rodičkám od roku 1845. Volala sa Terézia Priviczká,“ hovorí Marta Švoliková z levického pracoviska Štátneho archívu Nitra.
Levická posádka má nového veliteľa a veliaceho poddôstojníka Čítajte Podľa štatistiky z roku 1859 pôsobilo v Leviciach päť pôrodných báb. Mária Bellová, Constantine Pandlerová a Jozefína Persová, obecná pôrodná asistentka, mali diplom z Pešti, zvyšné dve získali kvalifikáciu vo Viedni: Terézia Bolleková, ktorá bola okresná, neskôr župná pôrodná baba a Anna Melcherová.
V poslednej tretine 19. storočia chodili k rodičkám v meste babice Anna Molitorová, diplomované baby Juliana Rummerová, Mária Bellová a Anna Fehérová, ďalej Mária Frommová, Žofia Czimermannová, židovským rodičkám pomáhala Karolína Monathová.
Zákon stanovil počet pôrodných asistentiek
Levice mali od začiatku 20. storočia viac ako 10-tisíc obyvateľov, podľa sčítania v roku 1919 bol počet obyvateľov 10 856. V zmysle zákona z roku 1908 malo mesto povinnosť platiť tri pôrodné asistentky.
V roku 1918 to boli Mária Jansonová, vdova Anna Miklósyová a Juliana Gápelová. Okrem nich v tomto roku pri pôrodoch asistovali Róza Bergerová, Gizella Béresová, na majeri Géňa vdova Homolová (Jozefová) a diplomovaná súkromná pôrodná asistentka Mária Mordínyiová.
„Juliana Gápelová zomrela v novembri 1918, ale vedenie mesta až v roku 1923 po tom, keď zomrela ďalšia z mestských pôrodných asistentiek, Mária Jansonová (1853 – 1922), vypísalo výberové konanie na uvoľnené miesta mestských pôrodníčok,“ približuje turbulentné obdobie v roku 1919.
Nastal vpád maďarských boľševických vojsk, ktorý zasiahol Levice, zmeny vo vedení mesta a tiež zmeny vo verejnej správe, ktoré sa udiali v roku 1922.
Na dve voľné pôrodnícke stanice sa prihlásilo sedem kandidátok vo veku 28 až 56 rokov. Všetky boli kvalifikované s diplomami z Budapešti, Bratislavy a Debrecína.
Pri výberovom konaní dostala najviac hlasov Mária Mordínyiová, rodená Fotykó, 52-ročná s diplomom z roku 1906 z Bratislavskej uhorsko-kráľovskej školy pre babice, ktorá od roku 1906 pôsobila v Leviciach. Druhé miesto získala 34-ročná Emília Krivdová. Diplom získala v Budapešti v babskom ústave 20. januára 1914. V Leviciach pôsobila od roku 1923.
Mali skúsenosti
V roku 1929 prestala po mozgovej príhode chodiť k pôrodom mestská baba Miklósyová, v júni 1930 mesto vyhlásilo konkurz na jej miesto. Na uvoľnené miesto sa prihlásilo 11 diplomovaných kandidátok.
„Vybrali z nich Jozefu Košutzkú, ktorá absolvovala Štátny ústav pre vzdelávanie a výcvik pôrodných asistentiek v Košiciach. Zamestnaná bola u levického pôrodníka a ženského lekára doktora Ladislava Soósa,“ hovorí archivárka ďalej.
Vznikla záchranka aj poradňa
Prvú budovu nemocnice v Levickom okrese otvorili v roku 1885, neskôr ju prístavbami rozširovali.
V marci 1938 pracovisko Československého Červeného kríža v Leviciach vytvorilo záchranku so sanitkou, ktorá bola umiestnená v nemocnici. V meste fungovala tiež poradňa pre chorých na tuberkulózu. Chorých podporovala potravinami, drevom, mydlom, dôraz kládli na profylaxiu choroby.
Na ostrove v Hrone vzniklo jedinečné miesto športu a relaxu. Vyhľadávajú ho aj rodiny s deťmi Čítajte „Zdravotná starostlivosť v Leviciach v medzivojnovom období bola na výbornej úrovni, vďaka pôsobeniu primára doktora Jaroslava Vidličku, jeho erudícii, skvelému vedeniu nemocnice a lekárom všímajúcim si potreby pacientov,“ hovorí archivárka o excelentnom chirurgovi a vizionárovi, ktorý sa zaslúžil o ďalší rozvoj nemocnice.
Ženy našli pomoc aj v súkromnom sanatóriu
Popri vyhľadávanej štátnej nemocnici na solídnej úrovni poskytovalo zdravotnú starostlivosť aj súkromné sanatórium doktora Molnára a ambulujúci lekári rôznych špecializácií.
Súkromné sanatórium doktora Maximiliána Molnára (1892 Levice - 1944 Osvienčim) s röntgenom a operačnou sálou otvorili v októbri 1923. Maximilián Molnár bol hlavným lekárom sanatória. Keďže bol chirurg a ženský lekár, sanatórium sa zameriavalo na chirurgické a gynekologické výkony. Ako sekundárny lekár tu pôsobil očný lekár Pavel Lőwy. Ďalší personál tvorili jedna diplomovaná ošetrovateľka, kuchárka, sluha a slúžka.
Študentské časy zažili na levickom internáte tisícky mladých. Po 70 rokoch tu zmenia systém bývania Čítajte V prvých rokoch fungovania sanatórium ročne ošetrilo 80 až 90 chorých. Lekárske ošetrenie stálo 60 až 80 korún. V roku 1934 bola budova sanatória zväčšená. Doktor Molnár bol v júni 1944 deportovaný do Osvienčimu, kde zahynul. Sanatórium slúžilo po roku 1950 ako poliklinika, budova bola vo vlastníctve štátu.
Nadpis šedého boxu
Od roku 1922 platilo nariadenie, podľa ktorého obec bola povinná platiť pôrodnú babu, aby obslúžila pôrod, okúpala dieťa, posvätila a prežehnala ho, ošetrila novorodenca aj rodičku. V prípade patologického pôrodu baba zavolala ránhojiča alebo lekára. Podávala svedectvá o umelých potratoch, ktoré sama vykonávať nesmela, a úmrtiach novorodencov. V tradičnej kultúre sa podieľala na niektorých obradových a magických úkonoch. Zúčastňovala sa krstu a vádzky, oznamovala narodenie dieťaťa a pozývala na krstiny. Od 50. rokov 20. storočia, keď bolo nariadené rodiť v pôrodnici, sa jej obradné funkcie postupne vytrácali.
Zdroj: Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru
