LEVICE. Najstaršia budova v areáli levickej nemocnice začala slúžiť chorým v roku 1885 s kapacitou 50 lôžok.
Hoci výstavbu započali už sedem rokov predtým na jar a na jeseň bola pod strechou, Nemocničný spolok sa boril s nedostatkom peňazí. Drevom, stavebným kameňom, tehlami, konským povozom či vo verejných zbierkach pomohli obyvatelia Tekovskej župy, Levíc, župan, miestni statkári aj kráľ.
V 20. rokoch pribudol infekčný pavilón s izbou pre pozorovanie psychiatricky chorých pacientov. V ďalšom pristavenom chirurgickom pavilóne sa nachádzali operačné sály, röntgen a poskytovali tu aj piešťanskú liečbu. V župnej nemocnici okrem lekárov pracovali ošetrovateľky - rádové sestry, práčky, pomocníčky, sluha, záhradník a duchovný.
Dnes je v najstaršej budove súkromné zdravotnícke zariadenie obklopené starými stromami. Pred 140 rokmi tu bol len strmý kopec, do ktorého musel míner - baník vyhĺbiť studňu pomocou trhavín, aby v nemocnici mohol byť vodovod so zásobníkom na povale aj práčovňa.
Vypukla cholera
Levice boli v minulosti zemepanským mestom, od roku 1688 patrili Esterházyovcom, neskôr, v druhej polovici 19. storočia Schoellerovcom. V roku 1732 tu vznikol chudobinec s desiatimi posteľami.
„Keď v roku 1831 vypukla cholera, okresný lekár Edmund Laczlavik úspešne liečil chorých metódami, ktoré si osvojil v Anglicku. V Leviciach fungovala počas nákazy aj nemocnica a na zabezpečovaní liečiv pre chorých sa podieľal miestny lekárnik,“ vracia sa do minulosti Marta Švoliková z levického pracoviska Štátneho archívu Nitra.
V polovici 19. storočia poskytovali zdravotnú starostlivosť v Leviciach traja lekári: Edmund Laczalvik, Alexander Vietoris a František Brach. Okrem nich fungovali traja chirurgovia. Lieky zabezpečovali dve lekárne, ktoré vlastnili rodiny Boleman a Medveczky. V meste bolo päť pôrodných báb a dvaja ránhojiči – felčiari.
Výstavba napredovala, potom došli peniaze
„Kľúčovým dňom pre dejiny zdravotníctva Levíc bol 7. máj 1885. V tento deň otvorili novú budovu župnej nemocnice. Jej postavenie inicioval Liečebný spolok Tekovskej stolice na čele s doktorom Františkom Brachom v roku 1875,“ hovorí archivárka. Zároveň bol založený Nemocničný spolok na podporu nemocnice, ktorý mal za úlohu zabezpečiť jej výstavbu z verejných zbierok.
Mestské babice volali domov k pôrodom. Neskôr vznikla v Leviciach nemocnica a súkromné sanatórium Čítajte Práce sa začali 22. apríla 1879 a v októbri už bola budova pod strechou. Dohotovilo sa aj schodisko a neplánovaný vodovod s nádržou umiestnenou na povale. Pre nedostatok prostriedkov sa ale dokončenie nemocnice posúvalo ďalších sedem rokov.
Zaplatiť museli mínera, aby zabezpečil vodu
Históriu tejto najstaršej budovy spracovali autori Ernest Alt, Eugen Bába a Ladislav Huljak v publikácii Dejiny levickej nemocnice 1885 – 1985.
Uvádza sa v nej, že projektovú dokumentáciu dodal Jozef Lozert. Náklady na výstavbu boli rozpočtované na 26-tisíc zlatých. Jednoposchodová budova mala mať 50 lôžok. Mesto Levice darovalo parcelu na severnom svahu mesta.
Pretože pozemok bol na strmom kopci, bolo potrebné najskôr upraviť terén a vykopať 17 metrov hlbokú studňu. Na skalnatom podloží sa to ukázalo ako problém a museli najať mínera – baníka. Tieto práce boli nákladné a vyčerpali veľkú časť peňazí.
Pomoc postupne prichádzala z viacerých strán. Župan uvoľnil z erárnych lesov tisíc kusov stromov, hlavný nájomník levického panstva Ladislav Leidenfrost poskytol 60-tisíc tehál a konský záprah na dobu výstavby. Schoellerovci darovali 5-tisíc zlatých, prispeli tiež levické peňažné ústavy. Príspevky prišli aj od kráľa Viliama, kráľovského mesta Kremnice, a ďalších darcov. Obsiahly menný zoznam neskôr vytesali do mramorovej tabule a umiestnili ju na medziposchodí.
V roku 1884 sa prostriedky znova vyčerpali, preto si nemocničný spolok so súhlasom župy vzal pôžičku 2600 zlatých. „Takto sa mohli ukončiť ešte ostávajúce zemné práce na dvore, zakúpili sa kachle, zriadila sa ľadovňa, dočasná márnica a kúpili sa okrem nábytku aj zariadenie do práčovne a všetky potrebné zariadenia pre prevádzku nemocnice,“ píše sa v knihe.
Postele a deky získali zo zrušených župných policajných kasární.
Rozpočet sa oproti plánovaným 26-tisícom zlatých prekročil o 4-tisíc. Nemocnicu dokončili v roku 1885.
O tri roky neskôr postavili aj nemocničnú kaplnku, ktorá slúžila najskôr len rehoľným sestrám, neskôr aj pacientom a obyvateľom z okolia. Následne dobudovali infekčný pavilón a izbu pre pozorovanie psychiatricky chorých.
Prišla prvá svetová vojna
Prvým riaditeľom v rokoch 1885 – 1905 bol doktor Márius Karafiáth (1858 – 1940), odborník na očné choroby. Zdravotnú starostlivosť o pacientov zabezpečovali rehoľné sestry z Kongregácie Milosrdných sestier sv. Vincenta de Paul zo Satu – Mare v dnešnom Rumunsku.
Zhruba 600-tisíc domácností odpočtári navštevovať už nebudú. Spotrebu plynu si musia nahlásiť Čítajte V Leviciach a v okolí bol rozšírený trachóm a doktor Karafiáth sa usiloval o výstavbu očnej nemocnice. Od roku 1905 bol riaditeľom nemocnice doktor Zoltán Lakner (1868 – 1930). V roku 1911 na Vojenskej ulici, v tzv. Vidovom dome, založili Ústav chorých na tuberkulózu, dispenzár. Počas prvej svetovej vojny sa o ranených vojakov od septembra 1914 starala verejná nemocnica s 50 lôžkami a pľúcne oddelenie s desiatimi lôžkami. V katolíckej chlapčenskej škole a v budove učiteľského ústavu zriadili lazarety.
V medzivojnovom období
Po vzniku Československej republiky bola levická nemocnica naďalej v správe Tekovskej župy ako Župná verejná nemocnica v Leviciach. Riaditeľom bol doktor Zoltán Lakner. V nemocnici pracovali štyri ošetrovateľky - rádové sestry, jeden sluha, dve práčky a dve pomocníčky, spolu 11 zamestnancov.
Areál nemocnice tvorili hlavná budova – všeobecné oddelenie so 48 lôžkami a infekčná budova, kde bolo päť lôžok.
Po zrušení žúp v roku 1922 Levice boli začlenené do Zvolenskej župy, vtedy začala generálna oprava nemocničných budov s nákladom 600-tisíc korún. Na jeseň 1922 došlo k zmene ošetrovateľského personálu, sestry satmárky vystriedali sestry z Kongregácie sestier svätého Kríža.
„Ich príchodu predchádzala inventarizácia zariadenia nemocnice, ktorá sa uskutočnila 9. septembra 1922 za účelom uvedenia nemocničného zariadenia do poriadku pred nasledujúcou zmenou ošetrovateľského personálu,“ približuje ďalšie zaznamenané údaje archivárka Marta Švoliková.
Štyri nové sestry z rádu sv. Kríža prišli do levickej nemocnice v druhej polovici septembra 1922.
Po odchode riaditeľa Laknera do dôchodku v roku 1924 na miesto zastupujúceho riaditeľa a primára Župnej verejnej nemocnice v Leviciach povolali doktora Jaroslava Vidličku, ktorý nastúpil 1. apríla 1925. Bol absolventom štúdia medicíny na Karlovej univerzite v Prahe, pôsobil v Bratislave a v roku 1923 bol na stáži v Spojených štátoch amerických. Podľa vzoru svojho prednostu sa tiež venoval chorobám štítnej žľazy.
Rozširovanie pokračovalo
Pre nemocnicu vypracovali v roku 1928 plány a rozpočty na novostavbu infekčného pavilónu a rozšírenie hospodárskej budovy. Stavať sa začalo už koncom júna.
Keď v júli 1928 zrušili veľžupy, nemocnica v Leviciach prešla do správy Slovenskej krajiny. Prvým opatrením novej krajinskej správy bolo povolenie vyhotoviť nad hospodárskou budovou pre pacientov s tuberkulózou plochú strechu. Rozšírenú a prestavanú hospodársku budovu odovzdali do užívania koncom roka 1928.
Dokončenie stavby infekčného pavilónu sa posunulo až na koniec roka 1929. Budova pôvodne určená na infekčný pavilón, bola nakoniec prispôsobená pre interné oddelenie s 50 lôžkami, ktoré otvorili 16. marca 1930.
V roku 1930 postavili obytnú budovu pre zamestnancov, kde bol byt správcu, ubytovanie pre sekundárnych lekárov, nemocničného duchovného a byt záhradníka.
Na posteliach ležali viacerí pacienti
Nemocnica bola stále preplnená. Pre nedostatok miesta nemohli denne prijať päť – šesť pacientov. V izbe určenej pre osem ľudí ich bývalo aj dvanásť.
„Často sa stávalo, že na dvoch posteliach ležali traja pacienti, chorí boli mnohokrát umiestnení na chodbách. Iba pacient po ťažkej brušnej operácii mal na tri dni privilégium vlastného lôžka a potom už dostal spoluspáča,“ približuje fungovanie nemocnice pred takmer storočím.
Bolo nevyhnutné postaviť ďalšie priestory. Prioritou rozvoja nemocnice bola stavba chirurgického pavilónu. Podľa projektov architekta Václava Houdka sa začalo 17. júla 1933, pavilón otvorili v júli o dva roky neskôr.
Budova v tvare písmena T bola pristavená k internému pavilónu. Na prízemí novostavby bola rehabilitácia, otvorili tu vodoliečebné oddelenie s miestnosťami pre piešťanskú liečbu, bahno dodávali kúpele Piešťany. V tomto krídle budovy bolo aj oddelenie elektroliečby a tiež röntgen, laboratórium a osem miestností pre chorých. Na prvom poschodí bolo desať izieb pre chorých. Tu bola aj aseptická operačná sieň. Na druhom poschodí bolo tiež desať izieb pre chorých a druhá septická operačná sieň. V roku 1935 vykonali v levickej nemocnici 1708 operácií, z toho 466 prípadov operoval primár Vidlička.
Veľa pacientov na infekčnom oddelení sa liečilo na týfus, ktorý bol zapríčinený nekvalitnou pitnou vodou. Levice nemali vodovod ani kanalizáciu, preto veľký počet chorých bol z mesta.
Po Viedenskej arbitráži v novembri 1938 musel doktor Vidlička ako Čech opustiť maďarské územie. Mesto obsadili 10. novembra 1938 maďarské vojská, Jaroslav Vidlička ostal v Leviciach až do 12. novembra 1938, úradne odovzdal nemocnicu novému vedeniu a odišiel do Prahy.
„Keď odchádzal z Levíc, nechával za sebou obrovský kus práce: vystavaný areál nemocnice, 300 nových lôžok, vybudované dobré meno vyhľadávaného zdravotníckeho zariadenia," dodáva archivárka.
